Nikdy nie je neskoro ✔

👑 3 👑

Postupne som naberal vedomie a zobudil sa v zámku. Ležal som na svojej posteli, no počkať! Ja som stále mačka!

Videl som svoju postavu vstať a slúžky už pre mňa pripravili kúpeľ. Moje druhé ja bolo v kúpeľni, no nevyzeral som tak uvoľnene ako zvyčajne. Skoro nikto tak nevyzeral. Všetci robili všetko s takým smútkom ako keby sme mali ísť do vojny. Ako keby sme mali ísť do vojny.... ako keby, AKO KEBY SME MALI ÍSŤ DO VOJNY !!

Ako mačka som od poznania vyskočil a spadol z postele. Jedná slúžka Evilyn sa za mnou otočila, zdvihla ma na ruky a odviedla ma za mnou samým. Harold ma poškrabkal a ja som začal priasť. Pozeral sa do steny takmer bez života a ja som v rohu zbadal celú výstroj. Zhrozil som sa a ako mačka som sa snažil namietať.

"Ja viem Nickhol, no minulosť už nezmeníme," vstal z vane, poutieral sa a obliekol na seba oblečenie. Zhrozil som sa nad mojím menom, preboha kto dá mačke takéto meno?

Spoločne sme prišli do siene, kde sa konajú raňajky. Čakala tu na nás naša matka, ktorá nevedela udržať slzy. Harold sa ju snažil utíšiť, no ona zakaždým spustila ešte väčší nárek. Preto som sa aj ja podujal, že môže šklbať moje ryšavé chlpy. Jediné v čo som dúfal, že nevypĺznem, pretože pri sile jej rúk, to bola moja jediná obava.

Harold odišiel aj s vojskom a moja matka prepukla do ešte väčšieho plaču a spoločne sa zavrela do jej izby. Ležal som jej na nohách a ona len bez duše mrmlala niečo pre seba. Pomaly ma to jej hladkanie uspávalo a zaspal som.

Pár dní sa nič nedialo a postupne všetci upadali do obav . Až v jeden deň prišiel posol. Netváril sa veľmi nadšene a ja som vedel, že s istotou nenesie dobré správy.

Prišla aj naša matka a spoločne sme si vypočuli jeho správy.

"Je mi to naozaj ľúto, no náš kráľ zomrel v bitke proti kráľovi Barbairidi," sklopil oči a mne znovu prišlo zle. Znovu sa prevrátil svet a mne sa zahmlelo pred očami.

Zobudil som sa v mojej mäkkej posteli a nechcel som otvoriť oči. Čo ak som ešte stále mačkou ? Rýchlo som otvoril oči a úľavne si vydýchol. Áno, áno, bože môj ďakujem, zobudil som sa z toho strašného sna. Vyzrel som von oknom a za dlhý čas som sa zobudil ešte v noci. Mal som teda čas nad všetkým porozmýšlať. Sny nám, že vraj vždy majú vyjadriť niečo čo sa stane a majú nás vystríhať. Sny sú odrazom našej mysle a ja som naozaj začal prehodnocovať svoje správanie.

Ráno som odmietol sprchu a okamžite som zvolal radcov za stôl. Začal som s nimi diskutovať o tom čo  by sme mohli  spraviť a okamžite sme poslali posla s mierovým odkazom. Potom som sa pokúsil prispôsobiť aj poddaným a pomôcť aj im. Snažil som sa poučiť zo svojho predošlého správania a všetkých táto zmena prekvapila v dobrom.