Skinny Love [SK- Teen Fiction ]

7. kapitola

7. kapitola: DMITRIJ IVANOVIČ MENDELEJEV

Konečne som sa doučila poslednú stranu z dvanástich strán a spokojne som všetky listy vrátila do pletenej tašky. Jemne som si zívla, keď som sa poobzerala okolo seba, ale nikto tu nebol. Ja som vážne posledný zákazník? Rýchlo som schmatla telefón, ktorý som mala vo vačku kabátu a z hrôzou som sa pozrela na čas. 20:55. To som tu naozaj bola až tak dlho? Viem o sebe, že mi dejepis do hlavy proste nejde, všetky tie roky a rôzne detaily mi vždy dopletú hlavu. Všetky veci som si zbalila do tašky, obliekal som si kabát, dala som si šál okolo krku a taktiež rukavice. Už o chvíľu budú Vianoce a ja som stále ešte nenakúpila vianočné darčeky. Samozrejme, vždy kupujem nejakú drobnosť, nikdy nič veľké. 

Podišla som ku pokladni a čakala som na čašníčku, ktorá koketovala s čašníkom. Hneď ako ma zbadala, tak sa na mňa ospravedlňujúco pozrela a povedala, koľko musím zaplatiť. Keď som vyťahovala peniaze z peňaženky, niekto náhle otvoril dvere a do vyhriatej kaviarne sa nahrnul mráz. Zachvela som sa, keď mi náhle začala byť zima. 

,,Prepáčte pane, ale už o chvíľu zatvárame." povedala, keď som jej podala peniaze. Otočila som sa naňho a moje srdce vynechalo údery. Kurva!

Jeho jazva cez oko bola až moc viditeľná, už len vďaka nej vyzeral dosť zastrašujúco. Ihneď som sa otočila smerom k čašníčke a vlasy som si nenápadne dala tak, aby mi zakrývali tvár. 

,,Kde máš Riversa?" povedal nahnevane a ja som nasucho prehltla. Cítila som ako prešiel za mnou  a nasmeroval si to do časti, kde môžu ísť len zamestnanci.

Čašníčka mi podala výdavok, ktorý som si zobrala a s tichým ďakujem som  sa ihneď rozbehla k dverám. Moje srdce bilo neskutočne rýchlo a strach prešiel celým mojim telom. Všimla som si, že dovtedy čo tu Xavier nebol, som sa nebála chodiť medzi ľudí. S Olíviou sme všade chodili, ešte vtedy aj s Derekom, keď s ním chodila. Nikdy som sa necítila tak vystrašene ako posledné dni, čo je Xavier späť. Ani som sa nenazdala a moje nohy začali samé od seba utekať smerom domov. Horúce slzy mi stekali po tvári a ja som si celý čas nadávala, že som si hneď nezastala Xaviera, aj keď ma strážnik nechcel počúvať. Mala som hrozné výčitky svedomia, že kvôli mne zameškal rok školy a teraz pokojne mohol byť na výške a užívať si život. Ľudia, ktorí boli o takomto čase ešte vonku na mňa zvláštne pozerali, keď videli, ako utekám oproti ním. Pár z nich na mňa zakričalo, či som v poriadku, ale ja som im neodpovedala. Nebola som vôbec v poriadku.

Skôr ako som otvorila dvere kľúčmi, ktoré som vytiahla z vačku kabátu som si poutierala slzy a snažila sa upokojiť. Bola som tak nahnevaná na Setha, že ma dostal do takej situácie, bola som nahnevaná na mňa, že som s tým všetkým napokon súhlasila a najmä som bola nahnevaná, že si to odpykal niekto, kto za nič nemohol.

Keď som otvorila vchodové dvere od nášho bytu, tak som započula idúcu vodu. Dvere jemne zatvorím, pretože si myslím, že mama už spí, pretože je celý byt v tme. Vyzujem si moje teplé topánky a zamierim si to do svojej izby kde zo seba zhodím bordový kabát a pletenú tašku plnú poznámok z dejepisu. Vkročím do obývačky, kde nájdem na starom gauči ležať moju mamu, ponorenú do spánku. Bola už prezlečená v pyžame, tak musela zaspať pri filme, ktorý ešte bežal v televízore. Jemne som jej pohladila vlasy na čo sa trhla a následne na mňa otvorila hnedé oči. Jemne sa na mňa usmiala.

,,Koľko je hodín?" posadila sa na gauč a napila sa z pohára, ktorý bol položený na stolíku.

,,Niečo po deviatej, pomôžem ti do postele, dobre?" odpovedala som na jej otázku, zobrala som jej telefón a išla za ňou do spálne. Telefón som jej položila na nočný stolík, dala mi pusu na líce a pohodlne si ľahla do postele. Zatvorila som jej dvere od izby a v tom sa dvere od kúpeľne otvorili a vyšiel z nich môj brat Seth. Vyzeral už pokojnejšie, ale stále som cítila, že je napätý. Iba na mňa pozrel a bez slova zabuchol dvere od jeho izby, kde už vďaka bohu nepúšťal nahlas hudbu. Z mojej izby som si zobrala čisté pyžamo a išla som do sprchy.