Skinny Love [SK- Teen Fiction ]

16. kapitola

16. Kapitola: CHATA PRI JAZERE

V noci som nemohla zaspať. Bdela som a rozmýšľala nad vecami, ktoré sa posledné mesiace stali. Mala som pocit, že sa všetko rúca, tak ako domček z karát. Čím viacej som sa snažila niekomu pomôcť, tým som to ešte viacej pokazila. To, po čom som túžila od piatej triedy sa stalo a ja stále nie som spokojná. Čím to je, že som tak sebecká?

Pochod myšlienok mi zastavili až kroky, ktoré boli v obývačke. Pozrela som sa na telefón, ktorého svetlo ma na pár sekúnd oslepilo, aby som zistila koľko je hodín. Pól piatej aj dve minúty ráno. Mama včera po našom malom rozhovore bola v takom rozpoložení, že som sa bála ju nechať šoférovať takto ráno dvesto míľ do mesta, kde Seth bude žiť na domu neurčitú. Preto som hneď zavolala Joshovi, ktorý prišiel bez problémov. Vidím na ňom, že sa snaží mamine pomôcť a vidím ako veľmi sa majú radi. Dokonca aj Seth si naňho zvykol a rešpektuje, že mamina po otcovej smrti si našla niekoho iného. 

Za tri týždne sú Vianoce a ja si neviem predstaviť Štedrý večer bez môjho zatrpknutého brata, ktorý Vianoce priam nenávidí. Preto sme ho zvykali volať Grinch, ale iba, keď nebol v našej blízkosti. Bolo to také malé tajomstvo medzi mnou a mamou. 

Počujem šepot mojej mami a Josha, ktorí sa snažia ma nezobudiť. 

Postavím sa z postele a mierne otvorím dvere a nájdem všetkých troch sedieť za kuchynským stolom, raňajkovať. 

,,Kedy sa chystáte odísť?" spýtala som sa, na čo sa všetci traja mykli a pozreli mojim smerom.

,,Ty si hore? Snáď sme ťa nezobudili!" Mama sa postavila zo stoličky a išla mi pre hrnček, do ktorého mi naliala čaj. 

,,Nie, nezobudili. Nedalo sa mi spať, to je všetko." Usmiala som sa na Setha, ktorý vyzeral rovnako unavene ako ja. Pravdepodobne ani on nezažmúril oko.

,,Odchádzame do desať minút, sestrička. Ale ako vidím, už by si chcela, aby sme boli preč." zaškeril sa na mňa môj starší brat a mňa pichlo pri srdci. Naozaj sa to deje, odchádza na vojenskú školu, tam, kde bol rok Xavier. 

Moje oči sa naplnili slzami, keď som si všimla kufor a tašky, ktoré ležali pri gauči. Seth zbadal moje rozpoloženie a tak sa postavil zo stoličky, ktorá zavŕzgala a podišiel ku mne. Skočila som do jeho hrude a objala som ho tak silno, ako už veľmi dávno nie. Slzy mi tiekli po líci a zamočila som nimi jeho šedý sveter, ktorý na ňom visel. 

,,Dávaj si pozor, dobre?"

...

,,Ešte koľko bude cesta trvať? Vravela si, že je to za mestom." spýtala som sa Olivii, ktorá ma presvedčila, aby sme odišli na chatu jej rodičov asi tak dvadsať míľ od nášho mesta. 

Samozrejme, že som odmietala, pretože som mamu nechcela nechať samú po tom, čo Seth odišiel, ale nakoniec ma presvedčila s tým, že McGregorovci pozvali mamu aj s Joshom na večeru k nim. 

,,Už o chvíľu, nečakala som, že začne snežiť. Neboj sa, keď tam prídeme, bude sa ti tam veľmi páčiť a už nebudeš chodiť ako duch." zamračila sa na vločky, ktoré padali čím ďalej tým viac na predné sklo SUV-čka, ktoré patrí Xavierovi.

Nebol veľmi nadšený tým, že si ho Olivia chce požičať na víkend, ale nakoniec jej ho požičal s tým, že on bude mať jej. Ďakovala som mu takto na diaľku, pretože absolútne netuším ako by chcela ísť s jej autom, ktoré má nízky podvozok cez túto štrkovú cestu.  

,,Nechodím ako duch! Len nie som vo svojej koži, to je všetko." 

,,A povieš mi, prečo nie si vo svojej koži?"