𝖇𝖑𝖎𝖓𝖉𝖎𝖓𝖌 𝖑𝖎𝖌𝖍𝖙𝖘

𝕖𝕧𝕖𝕣𝕪𝕥𝕙𝕚𝕟𝕘 𝕚 𝕨𝕒𝕟𝕥𝕖𝕕

Pohľad mi skĺzol na ruky. Bože, sú otrasné, povedal som si v hlave popritom, ako som  si začal premeriavať celé telo. Vyzerám ako nejaký blob, nafúknutý slon, alebo ešte horšie.
Horšie? Horšie ako nafúknutý slon? Bože, ja sa naozaj musím nenávidieť.
Odvrátil som oči, do ktorých sa mi hrnuli slzy, od zrkadla, pohľad mi však zašiel naspäť. Akoby som mal na pleci len čerta, ktorý ma nútil pozerať sa na seba. Vyzliekol som sa a vošiel do sprchy.
Pustil som si na seba vodu a cítil som, ako mi kvapky vody skĺzajú po mojich malých rankách na bicepsoch. Toto je to telo, čo tak nenávidím? Nechápem, ako so sebou môžem ešte žiť. Vzal som do rúk žiletku určenú na holenie-... no, v podstate, môjho všetkého. Priložil som si ju o biceps a zatlačil som. Z hlbokého zamyslenia ma vyrušilo klopanie.

,,Kim Taehyung, čo toľko so sebou robíš? Máš tam vlastnú módnu prehliadku, alebo čo?" ozval sa môj niečo ako otec za dverami. ,,Už idem, Namjoon, prepáč," ozval som sa naspäť. ,,Na tvojom mieste by som si pohol, nič dnes nestíhame. Na skúške má byť aj Chanel, tak by som sa poponáhľal, aby sme ťa dali dokopy!" 

Chanel? Bude tam Chanel?! Oh bože, musím okamžite ísť.
Vypol som sprchu, načiahol sa spoza kútu po servítku a utrel si rýchlo stekajúce kvapky krvi po mojom tele. Pridržal som si vreckovku na mojej pokožke a vyšiel zo sprchového kúta.
Navliekol som sa do župana tak ľahko, ako by to šlo po masle a otvoril kúpeľňu. Pred ňou stál vysmiaty, jemne nervózny Namjoon.

,,Nevedel som, že je dnes Chanel," zadychčane som na neho hľadel. Muselo to asi vyzerať všelijako, však bol som len nervózny. Chanel nás neznáša. Celá spoločnosť čaká na každý maličký prešľap, ktorý naša spoločnosť spraví a s tým nás chcú zničiť už od nepamäti. Som z nich naozaj nervózny. Všetci sme.

,,To nevadí, ale musíme sa poponáhľať. Treba byť aspoň 4 hodiny skôr a už teraz meškáme. Veci máš na posteli, počkám pri aute," pousmial sa, pohladil ma po ramene a zvrtol sa. Zbehol dlhokánske schody akoby to bolo nič a ja som si povzdychol. Vedel som, že máme ešte kopu času, ale Namjoon rád panikári. Rýchlo som vletel do mojej izby, nahodil na seba dočasné oblečenie a schmatol moju príručnú tašku.

Zbehol som schody ešte rýchlejšie ako Namjoon a smeroval k dverám.

,,Počkaj!" zapišťal mi jemný hlások za hlavou. Otočil som sa na ňu. Vedela, že sa ponáhľam, ale očividne aj ona mala naponáhlo. V rukách mala svoj ruksak a bola vymódená. Samozrejme v kombinéze od Chanelu.

,,Čo to máš na sebe?" prezrel som si ju z hora dole.
Je pravda, že sa ja a môj manažér musíme vysporiadať s jednou maličkosťou, ktorá posadla moju mladšiu sestru.
Miluje Chanel. Miluje to oblečenie, miluje tie promenády (avšak mi prisahala, že moja promenáda je najlepšia z nich všetkých) a čo najviac miluje- modelov. Modelov Chanelu. Presnejšie, jedného modela.  Ale jeho meno je naozaj teraz nepodstatné.
Je to však moja sestra. Podporuje ma. Vie, že vďaka mne máme peniaze, že ja sa o ňu postarám, čokoľvek sa stane. Ale láske k  niekomu nezabránim ak je tá láska pravá, nemám pravdu?

,,Počula som vašu konverzáciu," vyškerila sa na mňa a chytila pevne ramienka jej ruksaku. ,,No a keďže ťa tak strašne ľúbim, chcela som sa ísť pozrieť na tvoju skúšku."
,,Myslíš skúšku Chanelu alebo konkrétne..." nadvihol som obočie. Zasmiala sa. Jej smiech ma však obmäkčil. ,,Nie ja... jasné, že ťa chcem ísť podporiť!" zaťala sa.  Napriahol som sa za jej rukou.
,,Tak poď ty blázon," chytila ma za ruku a zobral som ju k autu.

Nasadol som vedľa Namjoona a Minji si sadla dozadu. Namjoon sa pozrel na ňu do spätného zrkadla a zaťal sánku. 

,,Prepáčte pán Kim, ale tento rok sa mi ho možno aj podarí stretnúť," zakňučala, ospravedlňujúc sa za svoj outfit. Namjoon si odfúkol.

,,Len sa neukazuj našej agentúre na oči, neboli by z toho dvakrát nadšený."
,,Sľubujem, že budem opatrná."

Dostali sme sa na miesto. Namjoon zaparkoval svoj veľký  čierny Hyundai Palisade na miesto presne určené pre našu agentúru. Vstúpili sme do veľkého hangáru, vnútri bol zdobený reflektormi, ktoré ma oslepovali už pri dverách. ,,Taehyung, choď za Youngmi. Musí ťa prepúdrovať," chytil ma za rameno Namjoon. ,,A čo Minji?" starostlivo som sa opýtal. ,,Neboj sa bude ťa čakať v kaviarni," žmurkol na mňa tak, aby som nemal starosti, no všetci vieme, že som ich mal tak či tak. ,,Budeš počúvať pána Kima. Áno, Minji?" pozrel som sa mierne pod seba. Minji bola len o dva roky mladšia, ale aj napriek tomu veľmi nízka a veľmi detinská. ,,Ale... TaeTae, ja som..." nešťastne odvetila. ,,Áno, chcela si sa ísť pozrieť na moju skúšku ,nie?" nadvihol som obočie v údive a skočil jej do reči. Aj napriek tomu som už dávno vedel, čo mala v skutočnosti zalubom. 

,,Taehyung musíš ísť okamžite za Youngmi!" zakričala na mňa jedna z vyzážistiek a začala ma ťahať do maskérne. Začal som sa triasť; Youngmi bola veľmi desivá osoba. Každý sa jej bál. Vošiel som do chladnej miestnosti plnej svetiel s pohľadom zapichnutým do zeme. Samozrejme, že hneď ako som prekročil prah medzi chodbou a maskérňou, dostal som vyhubované. ,,Kde si bol?" tenkým hlasom, ktorý mi rezal uši po mne začala hulákať. Youngmi nebola zlá osoba, ale čo sa týkalo vojny medzi nami a Chanelom, brala to veľmi vážne.
Keď táto desivá žena skončila robotu na mojej tvári, chytila ma zo zadu na pleciach a pošeptala mi do ucha: ,,Kim Taehyung, ty si ten najkrajšie vyzerajúci muž na svete, tak bež tam a ukáž im, ako sa to robí." 

Slzi sa mi tisli do očí, toto počúvam stále. Stále mi všetci neustále pripomínajú, že celá spoločnosť stojí na mne, akoby sme nemali ďalších 30 modelov a modeliek. Tá váha sa na mojich pleciach len zväčšuje. Nenávidím to.
Mlčky som sa postavil a pobral som sa do kostýmerne, kde som si obliekol svoje už vopred vybraté oblečenie zo zimnej kolekcie. 

Čakal som v zákulísi kde ku mne podišiel Namjoon.
,,Taehyung musíš im ukázať, čo je modeling. Preto vstúpiš na to mólo s takým sebavedomím ako vždy, jasné?" snažil sa ma povzbudiť Namjoon. Keby som len tak mal také sebavedomie, o ktorom tak stále všetci rozprávajú. No Kim Taehyung ako ja a Kim Taehyung na móle boli úplne iné dve osoby. 

,,Kim Taehyung ideš za 3... 2... 1...- teraz," pošeptala mi žena za mnou, vymenil som sa za Kim Taehyunga na móle a vyšiel som do svetla.

Ahoj,  •ㅅ• dúfam, že sa ti začiatok môjho príbehu páčil a že si sa do neho ponoril/la presne ako ja.  *(^o^)* Keďže sme teraz všetci doma, kapitoly by mohli vychádzať veľmi často.  Budem rada, ak zanecháš nejaký ten svoj prvý dojem alebo napríklad ako si myslíš, že príbeh bude pokračovat. ^o^

See you soon ^*^