𝖇𝖑𝖎𝖓𝖉𝖎𝖓𝖌 𝖑𝖎𝖌𝖍𝖙𝖘

𝕋𝕙𝕖 𝕃𝕖𝕤𝕤 𝕀 𝕂𝕟𝕠𝕨 𝕋𝕙𝕖 𝔹𝕖𝕥𝕥𝕖𝕣

Vošiel som do ich domu. Bol obrovský, vážne obrovský. Nezávidel som však, aj ja by som si ho mohol dovoliť, ale nechcem. Nehovorím, že ten môj nie je... 'nadštandartný', ale určite nie je takýto mohutný.

,,Tuto doprava," ukázal mi s drobným úsmevom Taehyung. Prikývol som mu a vošiel som do nádhernej kuchyne.

,,Musím ťa ale upozorniť- moja sestra ešte spí, tak žiaden hluk," prikázal mi a ja som pritakal.

Taehyung vyzeral, že vie presne, čo chce a ja som sa mu nemienil do toho montovať.

,,Pomôžeš mi?" spýtal sa, kým sa prehrabával chladničkou. ,,Jasné, s čímkoľvek," energicky som prikývol a dal som sa do pozoru. Taehyung vyložil na pult mnoho surovín. Vedel som presne, čo chcel robiť.

,,Robil si niekedy francúzske toasty?" pozrel na mňa bokom a pousmial sa. Mal som na ne neskutočnú chuť. Nežartujem. Ale nemohol som. Musel som ho odmietnuť, aj keď on ma sem pozval po všetkom čo som urobil. Akurát si ho znovu rozoštvem.

,,Prepáč, Taehyung, ale ja-ja nemôžem. Nemôžem sladké," sklesol som trochu. Je mi to ľúto, tie som už dlho nemal.
Taehyung si prudko a nahlas povzdychol. Nepatrne tresol päsťami do stola. ,,Len sa netvár, že v tú minútu ako sa vrátiš ťa Hoseok nepoženie hneď do posilovne."

Vyvalil som na neho oči. Vyzeral, že vždy je ten dobrý. Má toľko hnevu v sebe...

,,Prepáč, ja..." začal habkať, v jeho očiach bola zase mäkkosť.

,,Máš pravdu. Jebať to," zasmial som sa a začal som miešať vajíčka v miske. Pousmial som sa na Taehyunga. Úsmev mi opätoval. Môj pohľad spadol nepatrne na jeho ruky.

,,Hej... čo to tam máš?" zvraštil som obočie. Mal tam náplasť? Tape? Čo to je?

,,Nič," odsekol a začal krájať chleba. Podišiel som k nemu, on sa však odo mňa odťahoval.

Žalúdok mi zalialo teplo... žeby? Ale to je blbosť. Sú to tejpy od toho ako moc posiluje celé roky. Presviedčal som sám seba každú jednu sekundu. Snažil som sa pred Taehyungom odbočiť od témy, no pre seba som sa stal detektívom. Potreboval som vedieť, čo sa mu stalo. Začalo mi na ňom...? Ale nie, nemohol som svoje pocity voči niekomu tak povrchnému hneď zmeniť.

,,Takže... ako často chodievaš cvičiť?" Prosím len nech je to tejp, prosím.
,,Skoro vôbec," odpovedal s úsmevom. ,,Mám rýchly metabolizmus, takže o priberanie strach nemám," venoval mi mierny úsmev. Kurva, musím povedať Hoseokovi, že toto robiť nebudem. Je mi ho ľúto.
,,Taehyung, prosím..." natiahol som svoju ruku, aby som sa mu na to mohol pozrieť. V momente ju odtiahol. ,,Jungkook, fakt nie," otočil sa mi plecom a ďalej opekal na panvici toasty. ,,Včera večer som sa..." zahabkal na svojich slovách, ,,popálil som sa o horúcu vodu." Vzápätí odvôvodnil, ja som mu však tak či tak neveril. V priebehu piatich minút sa priateľská konverzácia presunula na úplne trápnu.
Každý sme dojedli svoju porciu. Nemal som to asi začínať, odvtedy pri nás vládlo len trpiteľské ticho. Potichu som dojedol rovnako ako aj Taehyung. Sem tam sme sa jeden na druhého pozreli.

,,Ani nevieš, ako dlho som po týchto túžil," riekol som nadšene a Taehyung sa pousmial. Videl som, že bol smutný.

,,Asi ti dávajú prísnu diétu, čo?" zasmial sa potichu a zdvihol svoj pohľad na mňa. Bol to taký... taký pohľad, z ktorého sa mi ťažko dýchalo. Nevedel som, prečo. Jeho čokoládové oči ma sledovali až do hĺbky duše, bol som z toho nervózny.

,,No... ono je to skôr akú diétu si dám ja. Mne je povedané, čo mám spraviť a to, čo je v procese nikoho nemá zaujímať, len mňa," nervózne som sa zasmial a začal si hrýzť peru.

Je tu nejako teplo. Jeho pohľad zo mňa neschádzal.

,,Prepáč, ale... kde tu-... máte toaletu?" zajakával som sa ako malý chlapec. Taehyung sa pootočil na stoličke a ukazoval mi smer ku kúpeľni.

,,Ďakujem," pousmial som sa a odbehol som.

V kúpeľni som si prudko ovlažil tvár vodou nad umývadlom a pozrel sa do drobného zrkadla. Prečo je také malé? pomyslel som si.

Prečo som tak spanikáril?

Asi mi celá situácia len naháňa strach. Musím byť silný. Pre seba aj pre Hoseoka. Zvládnem to, žiaden strach. Veria mi?

,,Do piče," pošepkal som si popod nos a otvoril dvere. Z kuchyne sa niesol jemný hlások.

,,Vieš, že nemám rada, keď je tu neohlásená návšteva. Pozri ako vyzerám! Vlasy mám jak medúza," zvýraznila posledné slovo hrubým hlasom. Poznám ju. Je to Taehyungova sestra?

Počul som, ako si Taehyung zobral šálku kávy do ruky a hodil časopis na stolík.

,,Oh... môj... bože," začala vyšilovať. Počul som, ako začala dupotať na mieste. Povzdychol som si, ale čokoľvek poteší jeho sestru, poteší aj jeho, no nie?

Pomaly som vošiel do kuchyne. Minji bola nalepená na Taehyungovi, takmer ho udusila.

,,Ďakujem Tae ďakujem ďakujem ďakujem ďakujem ďakujem," smiala sa a stískala ho.

,,No... ja nie som ten, ktorému by si mala ďakovať," povedal priškrteným hlasom a pozrel na mňa. Minji sa otočila. Najprv vyzerala byť zmätená ohľadom toho, čo má spraviť, potom ma však jej drobnými rukami stisla okolo hrudi.

,,Ďakujem," zašepkala do môjho trička a ja som si ju pritisol k sebe. Začal som ju hladiť po chrbáte a po hlave.

,,Ale nie je za čo! To je to najmenšie, čo som mohol pre takú fanúšičku ako si ty urobiť," zasmial som sa a uprene som sa jej pozrel do jej usmiatych očí. Zasmiala sa.

,,Jupí!" zvolala a začala pobehovať po dome hore dole ako maniak. Pri jej bežaní obišla Taehyunga a z taniera mu uchmatla toast.

,,Toto ráno už nemôže byť lepšie!" kričala po celom dome. Taehyung sa zasmial.

,,Ďakujem," povedal, akoby to ani nehovoril mne. Udivene som na neho pozrel. Zdvihol na mňa svoj pohľad.

,,Ďakujem, že si to pre ňu spravil," odpil si. Položil šálku na stôl a postavil sa. Približoval sa ku mne, mal som strach. Čo ak ma prekukol? Pozeral sa na mňa nedôverčivo, akoby som bol cudzí človek.

,,Mal by si ísť," povedal potichu a sucho. Nepochopil som, prečo. Udobril som sa s jeho sestrou, zjedol som raňajky, ktoré by som nemal... je to o tých náplastiach?

,,Taehyung, ja..." nevedel som, čo povedať. ,,Chcel som sa len poroz-"

,,Porozprávame sa," odvetil mi rázne a obzrel sa, akoby si dával pozor, aby nás nepočula Minji. ,,Ale niekde inde sa porozprávame. Nie tu."

Hlavou kývol jemne do domu a vedel som, že čokoľvek mi chce hovoriť nechce vravieť pred jeho sestrou. Jemne som prikývol.

,,Tak teda ťa pozývam na kávu," pousmial som sa prívetivo, jeho výraz tváre sa však nemenil.

,,Nejaké súkromnejšie miesto?" nadvihol obočie a ja som začal premýšľať.

,,Čo keby... si išiel na chvíľu ku nám? Môžeš odísť, kedykoľvek budeš chcieť a navyše... Hoseok je tam len pred a po nejakom evente," vysvetľoval som.

,,Nehovoril si," zvraštil čelo, ,,že hneď ako teraz prídeš ťa Hoseok poženie do telocvične?"

Potichu som sa zasmial. ,,Aj o tomto sa môžeme porozprávať, keď prídeš."

Pomaly som sa odobral ku dverám. Otvoril som si a obzrel som sa na neho.

,,Budem ťa čakať," povedal som s vážnym výrazom tváre a zatvoril za sebou dvere.