𝖇𝖑𝖎𝖓𝖉𝖎𝖓𝖌 𝖑𝖎𝖌𝖍𝖙𝖘

𝕝𝕦𝕔𝕜𝕪 𝕚 𝕘𝕠𝕥 𝕨𝕙𝕒𝕥 𝕚 𝕨𝕒𝕟𝕥

Pyšne som nad zrkadlom prezeral svoje rysy tváre, svoje rysy postavy. Mal som ju perfektnú, tvár tiež. Musí to fungovať. Musí.

Od posledného festivalu to šlo so mnou dole vodou. Väčšinu času som zalial tvrdým alkoholom, inokedy som si zohnal na každý prst jednu babu, s ktorou som spal.

,,Troska," hovoril mi Hoseok. ,,Obyčajný odpad. Ale ty to môžeš zmeniť a aj to zmeníš. Pre tvoju pomstu. Pomstíš celý skurvený Chanel, pretože ty si boh a ty na to máš. Je ti to jasné?!"

Tieto slová sa mi zasekli v hlave. Opakoval som si ich, keď som posiloval. Opakoval som si ich, keď som robil nové a nové photoshooty, bola to moja mantra. Mantra, ktorá ma viedla k úspechu. Zničím Gucci, aj keby ma to malo stáť život.

Celý rok som trénoval, na šľapky som zabudol a alkohol som mal už len maximálne za pohárik na deň.

Bol som pripravený. Cítil som to. Videl som, ako sa mi dvíhali vyrysované svaly na hrudi podľa toho, ako som dýchal.

,,Chlapec," ozvalo sa za mojim chrbátom. V odraze som pri dverách videl Hoseoka. Mal na sebe to najluxusnejšie oblečenie našej značky. Pomalými krokmi podišiel ku mne.

,,Nie je to oficiálny deň, ale musíme aj dnes zabrať. Budú tam tí červy a my ich tromfneme. Zistíme si všetky ich podlé triky a vymyslíme si lepšie," rozprával na mňa a ja som si jeho slová zapisoval do podvedomia, akoby som bol agent a toto bola moja misia. Sledoval som moje telo, Hoseok stál tesne za mnou. Spravil krok bližšie. Jeho telo sa jemne obtieralo o moj obnažený chrbát, jeho nohavice o moje boxerky. Cítil som jeho teplý dych na mojich ramenách.

,,Verím, že ma nesklameš, Jungkook..." pošepkal mi do ucha a jemne sa o neho obtrel perami. Pozrel sa mi tam dole cez zrkadlo. Nebol som z toho tvrdý. Toto mi totižto robil zakaždým, bolo to niečo ako nabíjanie adrenalínom, alebo tak. Povzdychol som si. Hoseok prepol výraz tváre do pracovného módu a vzdialil sa.

,,Tu máš oblečenie," položil mi veci na postel, "čakám ťa pred domom." Zavrel dvere. Dotkol som sa jemne môjho ucha, presne tam, kde sa mi obtrel perami.
,,Ježiši," zhrozil som sa. Prisahám, ak ma môj vlastný manažér raz znásilní...
,,Hnus," obrátil som sa od zrkadla s pomyslením na Hoseoka a začal sa obliekať.

Vyšiel som von v tesnom tričku, ktoré mi rysovalo svaly a nasadol do auta. Cítil som jeho pohľad na mne, ja som sa len pozeral na palubnú dosku.
,,Chlapec, pozri sa na mňa," povedal rázne a ja som tak urobil.
,,Nezničia ťa. Už nikdy viac," riekol a naštartoval auto. Vyrazili sme.

Pred hangárom už bolo milión fotografov a televízií, našťastie len slabý odvar toho, čo bude o mesiac na premiére.
Predreli sme sa davom a vošli do našej sekcie.
,,Chlapec, rýchlo, v šatni už je aj maskérka aj tvoje oblečenie, bež sa pripraviť. Ja sa idem porozprávať s Kimom," odvetil Hoseok ako stroj a zdúchol. Vbehol som do šatne a mnoho maskérov a kostymérov ma začalo chystať. V hrudi mi začala rásť nenávisť voči tým ľuďom, čo teraz chystajú svojho Gucci modela a moja motivácia rástla až po strop. Motivácia ich zničiť.

Nachystaný som sa pobral k mólu do zákulisia. Z reproduktorov som počul: ,,Dámi a páni, predstavujeme vám novú zimnú Gucci kolekciu stvárnené nikým iným, ako je Kim Taehyung!"

Videl som priamo na mólo. Videl som jeho chôdzu, jeho pohyby, všetko. Jeho trápneho manažéra, ktorý nad ním výskal a Hoseoka, ktorý mu stál za chrbátom. Taehyung sa vracal, s kamenným výrazom na tvári. Sral ma. To meno ma ničilo čím ďalej tým viac. 
Vkročil do zákulisia a Kim ho začal tľapkať po chrbáte. O niečom sa rozprávali, potom Kim odišiel a rozprával sa s manažérom Dior modela. Taehyung stál na kraji, sledujúc ostatných modelov s nepríčetným pohľadom. Do hlavy sa mi nahrnula krv a ráznym krokom som k nemu vykročil.

Mojou svalnatou rukou som ho pritlačil o stenu a nedal mu možnosť sa hýbať.
,,Myslíš si, že si o niečo lepší, než my všetci ostatní? Privediem ťa do omylu. Si nula. A tento rok ťa porazím, o tom niet pochýb," uškrnul som sa, keď ma Hoseok od Taehyunga odtiahol. Taehyung bol vydesený. Jeho manažér k nemu pribehol a zobral si ho k sebe, strachoval sa, či sa mu nič nestalo.

,,Chlapec! Neponič si oblečenie," šepol mi Hoseok. Otočil sa na tých červov. ,,Veľmi sa ospravedlňujeme, chlapec má len trému," zasmial sa nervózne.
Kim si nás oboch premeral od hlavy k pätám. ,,V poriadku... nič sa nestalo," povedal nedôverčivo a odtiahol Taehyunga preč. Ten na mne nechával svoje udivené pohľady.

,,Chlapec!" vytrhol ma zo zamyslenia Hoseok. ,,Žiadne emočné prejavy. Viem, že je to tu s nimi ťažké, ale drž sa na uzde, je ti to jasné?" zvolal na mňa a ja som ponížene prikývol.

,,Hlavu hore. Mám premyslený plán," povedal s úsmevom a iskričkami v očiach. ,,Ale o tom neskôr. Si na rade. Ukáž im, kto si," potľapkal ma po chrbáte a vyškeril sa.

Som boh, pomyslel som si a vykročil som na mólo.