𝖇𝖑𝖎𝖓𝖉𝖎𝖓𝖌 𝖑𝖎𝖌𝖍𝖙𝖘

𝕤𝕥𝕒𝕣𝕓𝕠𝕪

Pripol som poslednú manžetu na mojom rukáve a napravil som si golier môjho obleku. Na posteli sedela bruneta v bikinách, pohrávala sa so svojimi vlasmi akoby ma to malo zaujímať.

,,O čom je táto párty, čo je každý rok po prvej skúške?" pousmiala sa, ja som sa na ňu otočil.

,,Len si to predstav. Sú tam všetky značky oblečení, ktoré každoročne zarábajú milióny. Všetci manažéri, modelovia, každý pripitý, pojedajú jedlo, ktoré je až moc perfektné, predstierajú úsmevy a prívetivosť voči ostatným," prikročil som k nej a prstom jej podoprel bradu. Zaškerila sa.

,,Nič špeciálne, ale musím tam ísť," nahol som sa k nej a vášnivo ju pobozkal. ,,Aj keď by som tu rád zostal s tebou."

Pritiahla si ma k sebe a ja som pomaly kĺzal nad ňu. Bozkával som ju, dával som moje ruky všade, kde sa dalo. Zbožňovala to, oddávala sa mi viac a viac. Zbožňovala to, čo som jej spôsoboval. Zbožňovala mňa. Mám moc nad kýmkoľvek chcem. Cítim sa taký silný.

Dvere sa otvorili a niekto vošiel do izby. Presne som vedel kto, ale neprestával som s mojou dievčinou. Ďalej som ju obchytkával a ďalej som ju bozkával.

,,Chlapec, musíme ísť," ozval sa spomedzi dverí. Prestal som, usmial sa a postavil sa z postele.

,,Ty by si už mala ísť. Nemáš tu čo robiť." Videl som, ako si nahnevane cez seba prehodila saténový župan a odišla. ,,Poď so mnou, už teraz ideme neskoro," rázne povedal Hoseok.

Prevrátil som oči a vyšiel z dverí, po ceste som vrazil do neho. Zaviedol ma do tmavej miestnosti. Poobzeral sa okolo seba, a keď zistil, že nikto nemá šancu nás ani počuť ani videť povedal: ,,Toto teraz vypiješ a potom si dáš druhú, keď budeme na párty, jasné?" vybral z malej chladničky fľašu neperlivej vody. ,,Čo to kurva je? Hoseok, povedal som ti, že ja drogy už nikdy nechcem brať." Aj keď som naozaj nechcel, Hoseok podišiel ku mne a tabletku mi napchal do pusy.

,,To máš za to, že ma nepočúvaš. Žiadne štetky," chytil ma za krk, ,,žiadne výkyvy nálad. Toto," ukázal mi tabletku, ktorú držal medzi dvoma prstami, ,,ťa bude držať pod kontrolou. Nenúť ma ich používať. Verím, že vieš počúvať, chlapec." Na jeho rázny príkaz mi nič iné neostalo, ako len pritakať. Slzy sa mi valili do očí. Hoseok odišiel a zabuchol za sebou dvere. ,,Nenávidím ťa!" zakričal som, no on ma už určite nepočul. Tresol som hánkami svojich rúk o stenu, a potom znovu a znovu.

Pravda je, že emócie vedia zničiť viac než všetko. Ale emócie nás robia človekom. Nechcem ich zavrieť, nechcem ich odďaľovať. Už neskutočne dlho mi nebolo dovolené cítiť, chcem zase cítiť. Chcem!

Cítil som, ako hnev zo mňa ubúda. V hrudi som mal nepríjemný pocit, hnev uprchal ako piesok pomedzi prsty. Čoskoro som len tak stál, s prázdnym pohľadom, moje hánky nemali potrebu sa viac ničiť a ja už som nemal hnev.

Chcel som sa nahnevať. Chcel. Na Hoseoka, na všetkých. Nešlo to. Bol som pokojný.

Povzdychol som si.

,,Chlapec, je čas," asi po pol hodine prišiel za mnou Hoseok. Keďže som už dávno bol oblečený, postavil som sa a namieril si to smerom na párty. Sadol som si na zadné sedadlo limuzíny medzi ostatných modelov. Oproti mne sedel Hoseok, ktorý počas celej cesty na mňa zazeral. Neodvážil som sa mu pozrieť do očí.
Nebol som taký silný, ako som si myslel. Môžem byť akokoľvek silný, Hoseok bude vždy nado mnou. Ovláda ma. Ale robí to pre dobro celej spoločnosti, aj pre moje.

Ocitol som sa v podzemí vo VIP zóne našej spoločnosti. Cítil som, ako sa mi potia jednotlivé časti tela. Čo mi to dal? pýtal som sa samého seba. Vtom si ku mne prisadol Hoseok a nenápadne mi podal malý priesvitný sáčok do rúk. ,,Vieš, čo si mi sľúbil, chlapec?" prikývol som, zobral si sáčok so sebou a namieril si to smerom ku záchodom. Samozrejme, že Hoseok išiel so mnou. ,,Teraz ma budeš počúva, rozumieš?" Prikývol som, otvoril som sáčok a vysypal si jeho obsah do pusy, akoby som bol len robot. Nahol som sa pod točku umývadla a napil som sa.