nõid

Prológ

Nikdy som sa do nikoho nezamilovala. Namiesto toho aby som ako ostané dievčatá behala za chlapcami a plakala keď mi niaky zlomí srdce lebo ma odmietne tak na miesto toho som čarovala. Zo dňa na deň sa zo mňa stávala silnejšia a lepšia čarodejnica.

Zo začiatku to boli malé kúzla ako napríklad pohnúť predmetom taktiež naučiť sa zaklínadlá ktoré sú v bohvie ako starom jazyku. Bola som do čarovania tak zapálená že ma od toho nič ani nikto nevedel odtrhnúť.

A tak si moja mama myslela že som najsilnejšia čarodejnica široko ďaleko. Nebola ďaleko od pravdy. V našej rodine sa dedí mágia po otcovej strane. Môj otec ju nezdedil. Ja áno. Ale musela som ju tajiť ak som chcela poriadny život.

Jediný kto mi s tým mohol pomôcť bol dávno pod zemou a mne neostalo nič okrem jej kníh. Môj otec ich chcel spáliť lebo si myslel že sú to niake bláboly starej bláznivej ženy ale moja matka ich zachránila. Vďaka nej viem moju moc držať na uzde a nikomu neublížiť.

Blíži sa však deň, ktorý rozhodne o mojej budúcnosti. Raz za rok všetky 17 ročné dievčatá musia prísť na vysoké bralo a tam sa rozhodne o ich budúcnosti.

Ako každá žena som chcela deti a rodinu. Bol na to najvyšší čas. Teraz je 17 ročné dievča iba malé dieťa ale v našej dobe je to dospelá žena schopná postarať sa o domácnosť manžela a deti.

Obrad je veľmi jednoduchý a však ja a moja matka vieme ako to skončí. Na brale budú rozostúpení muži nad 18 rokov. (19-27)

Vždy vstúpi do stredu jedno dievča ktoré dovŕšilo sedemnásty rok. Nadhne sa cez útes v chrbte hlavou dole a pustí svoju šatku. Tá bude lietať a na ktorom mužovi ostane toho si musí zobrať. Pravdaže má aj na výber. Buď to alebo smrť.

U čarodejniciach sa však nezastaví nikde a odfúkne ju ďaleko za našu dedinku. Je to vždy raz za rok vždy v rovnaký deň. Nedeje sa to však len čarodejniciam.

Ale aj iným dievčatám, tie však musia skočiť z útesu, čarodejnice sa ale vďaka svojej mágii vedia zachrániť.

Vždy je to 50 na 50. Žiadne dievča si nieje isté ako dopadne. Okrem čarodejníc. Tým je vždy jasné ako dopadnú. Ale to som si myslela aj ja. Hah a ako som skončila.

V ten deň nás prekvapilo všetky kto tam bude stáť ako potenciálny manžel. Všetky dievčatá z mojej dediny boli do neho zbláznené. Pozerali na neho kradmími pohľadmi a nebadane na neho žmurkali.

Ja som mu nevenovala ani pohľad. Už som sa zmierila s tým že skočím a budem sa musieť mojou mágiou zachrániť. Predsa len, aká bola u mňa šanca že sa moja šatka zastaví na princovi?!