Amorovo Prekliatie - Za Mesačného Svitu [POZASTAVENÉ]

Prológ...

Vždy keď som sa nadýchla, cítila som púšny prach a vôňu horiaceho dreva.

„Dewil, Ranie! Odveďte poddaných do Temného lesa!" skríkla som na dvojicu, ktorá bojovala neďaleko mňa. V podstate to bol môj ochranca, Dewil a moja garde dáma, Ranie. Obaja sa ale teraz zmenili na vojakov, ktorý sú odhodlaní položiť život za Zimný dvor a celú kráľovskú rodinu. Alebo aspoň to, čo z nej zostalo...

„Rozkaz!" skríkol Dewil a rozbehol sa do ulíc Nandobe, s Ranie tesne za pätami. Medzitým sa vrátil Diwild, ktorý presne ako Dewil, plnil úlohu môjho ochrancu.

„Je ešte niekto v meste?" opýtala som sa ho.

„Nie, princezná," oznámil mi a ja som si uľahčene vydýchla. Ak mám zomrieť, tak aspoň s vedomím, že féri zo Zimného dvora neskončia v rukách kráľa Nočného dvora. Ak by to tak nebolo, nemohla by som ani pokojne umrieť.

„Diwild, kde je môj otec? Musíme ho nájsť a..." nedokončila som, pretože ma prerušilo trúbenie, ktoré prichádzalo zo severnej veže. Zdúpnela som a srdce mi vynechalo úder.

„To nie..." šepla som.

„Princezná, musíme ísť," povedal Diwild a ja som pokrútila hlavou, načúvajúc radostnému kriku vojakov z Nočného dvora.

„Nie, Diwild. Môj otec je možno mŕtvy a Zimný dvor práve padol, ale ja neutečiem. Bež za Dewilom a Ranie, postarajte sa o ľudí a nájdite Kryštálových férov. U nich budete v bezpečí. To je rozkaz," dodala som, keď som videla, že chcel namietať.

„Vojna sa ešte neskončila, Diwild. Tá sa práve začala a aby som ju ukončila, potrebujem vojsko. Silné," dodala som a Diwild prikývol.

„Teraz choď. Ja tu na nich počkám," otočila som sa mu chrbtom a zadívala sa na bránu. Počula som Diwildove rýchle kroky a potom znova nastalo ticho...

Ahoj!
Prológ je tu! 😊
Dúfam, že sa Vám páčil.
Ak áno, hviezdička, koment, veď Vy už viete.

S pozdravom Vaša Harley 💙🐺