Pomaly som vyrazil zo stanice Štrba. Meškanie sa nám navýšilo na dve hodiny kvôli prácam na trati. Ostávala mi posledná hodina a pol do ukončenia práce. Veľmi som dúfal, že to zbehne rýchlo no nestalo sa tak. Zrazu som v diaľke zbadal nehybne ležať telo na koľajniciach. Začal som ihneď trúbiť no po chvíli trúbenia som sa rozhodol začať brzdiť. Bohužiaľ túto možnosť som učinil neskoro a daného človeka zrazil. Bola to tá najhoršia vec, ktorá sa mi za celú jazdu mohla stať. Akonáhle som zastavil rozhodol som sa vyjsť vonku prezrieť ako to vyzerá. Keď som videl, že to je veľmi zlé ihneď som to hlásil na dispečing. Začínal som mať pocit, že sa mi to všetko deje, aby som nemohol byť s rodinou***
Po dvoch hodinách som konečne opäť mohol ísť ďalej. Meškali sme dokopy tri a pol hodiny. Jediné čo bolo pekné na mojej jazde bol nádherný výhľad na Vysoké Tatry, ktorý sa mi cestou naskytol a na nádherný východ slnka. Dorazil som do stanice Poprad Tatry kde som sa dozvedel konečne výbornú správu. Dostal som príkaz aby som vynechal dve stanice z troch, ktoré mi ostávali, aby som stiahol aspoň trochu meškanie. Veľmi ma tá správa potešila, keďže som sa mohol už o chvíľu stretnúť s rodinou. Zo stanice Poprad Tatry som uháňal ako najrýchlejšie sa dalo. Podarilo sa mi do stanice Spišská Nová Ves stiahnuť meškanie o pol hodiny. Tu neďaleko tejto stanice mal môj kolega nehodu na zacviku, o ktorej som sa zmienil na začiatku. Dúfal som, že sa už nič nestane.
YOU ARE READING
Životné Problémy
General FictionAké veľké môžme mať problémy? Prečo ich máme? Kedy ich najčastejšie máme? Aj o tom sa bude zamýšľať Peter, ktorý pracuje ako rušňovodič má 23 rokov a má vlastnú rodinu v Košiciach