Po necelých troch hodinách som sa začal približovať k stanici Košice. Veľmi som sa tešil na ten pohľad keď uvidím svoju rodinu čakať na náš príchod. V diaľke som zbadal opäť nejakého človeka, ktorý stál pri trati a na sebe mal reflexnú vestu. Chvalabohu to bol iba chlapec, ktorý si fotil vlaky pri trati. Svetlami som mu zablikal a uháňal do stanice. S vysokým meškaním som vošiel do stanice a prvé čo som uvidel bola moja rodina ako na mňa čakala. Veľmi ma to potešilo, že ich vidím po troch nekonečných dňoch. Zastavil som a prvé čo som urobil, vystúpil som von a rozbehol sa k rodine. Bolo to, to najlepšie čo sa mi mohlo stať za tie tri dni
***
O dva mesiace neskôr:
Dva mesiace po tej šialenej zmene čo som mal rozhodol som sa, že s prácou rušňovodiča na dobro skončím a dal som výpoveď. Rozhodol som sa, že si nájdem menej stresujúcu robotu a hlavne takú, v ktorej budem môcť byť častejšie so svojou rodinou.
ESTÁS LEYENDO
Životné Problémy
Ficción GeneralAké veľké môžme mať problémy? Prečo ich máme? Kedy ich najčastejšie máme? Aj o tom sa bude zamýšľať Peter, ktorý pracuje ako rušňovodič má 23 rokov a má vlastnú rodinu v Košiciach
