Citáty

22. Kapitola

Som späť. Aj keď som nikde neodišla.

V kúte izby sedí dievča bez tváre,
jej mozog je vymytý po tráve,
má zmätok v hlave,
nečudo, keď je v takom stave.

City, myšlienky sa pomaly vymazali,
ale malú stopu však zanechali.
Prázdne miesto, ktoré zaberali,
Je opustené ako ona, bez trávy.

V kúte izby malé dievča kľačí,
to čo práve počulo, jej dokonale
stačí.
Hádka ľudí najbližších jej
srdce zviera,
čo s tým narobí, keď jej otec je zviera.

Okno je otvorené,
dvere zabednené,
srdce potrhané,
jej city zanedbané.

Otvára srdce za novými možnosťami,
lepší život je možno za dverami.
Vonku v mraze dievča leží,
nejaký neznámi jej na pomoc beží.

Mrazivá tma jej telo hladí,
zatiaľ čo ľadový sneh ho jemne chladí.
Skutočný svet je pre ňu minulosť,
konečne sa otvorila nová možnosť.....