19. júla 2014

137 6 1
                                    

Takže...dneska som sa dozvedel, že škola, na ktorú chodím ja, Jenny, Chris a samozrejme aj Dylan, robí letný tábor! Áno, áno viem...nie sme trochu starí na letné tábory? Možno....ale znie to super. S Jenny sme sa na ne vždy tešili. Škoda, že sme nemohli ísť spolu. Ale teraz má jej tvrdohlavé obdobie. Áno chápem, môj chalan zabil jej chalana ale......no taaak. Keď som sa jej bol ospravedlniť tak sa tvárila, že ma nevidí. Ako malé dieťa....no dobre, to je jedno. Rozhodol som sa, že sa spýtam Dylana, či by nešiel so mnou! Áno, viem on je ten drsný chalan čo nechodí na tábory a podobné detské veci...ale možno by som ho presvedčil. Keď mu poviem, že by sme mali spolu byť na chatke a prakticky úplne sami, bude určite súhlasiť.

Napísal som Dylanovi nech pre mňa príde o 16 na bicykli. 15:55 som stál pred domom v mojich krátkych (ale že VEĽMI krátkych) fialových kraťasoch a veľkom tričku, ktoré bolo zakásané za kraťasy. 16:10 sa tam princ objavil a ja už znudený som sedel na obrubníku, opretý rukou o svoje nohy. S pohľadom, ktorý hovoril za všetko, som mu prepálil oči. ,,Fakt prepáč... nestíhal som" snažil sa povedať pomedzi plytké nádychy, keďže išiel na bicykli rýchlejšie ako väčšina áut. ,,No dobre...len sa nezabi" povedal som s unudeným vzdychom. ,,To by sa ti páčilo" zamrmal si Dylan pod nosom na čo som mu dal ľahkú facku. ,,Au-au n-nie... prepáč tak som to nemyslel" povedal pomedzi smiech kým som ho štuchal pod rebrá. Bez slova som potom naskočil na rúčky bicykla a čakal som, kým začne Dylan pedálovať. ,, Kam to bude, Pane?" Spýtal sa s prízvukom britského sluhu. ,, Kam Vám srdce ráči, Albert!" A dvakrát som tleskol. V tom sa rozosmial a začali sme sa hýbať. Čakal som, že pôjdeme na naše zvyčajné miesto no išli sme inam. Chcel som sa nechať prekvapiť tak som bol ticho a užíval som si vietor vo vlasoch. Zrazu sa jeho ruka posunula bližšie ku mojím bokom ,,Tie kraťasy sú.......super" povedal s úžasom. Zasmial som sa a len som jeho ruku posunul naspäť na rúčky. ,, Až potom....rozhodne nemám náladu aby ma niekto zbieral z cesty..". ,,Ok teda" povedal pomedzi smiechom.

Za chvíľu sme dorazili ku niečomu čo vyzeralo ako smetisko alebo zberný dvor. Bola tak na okraji mesta, kde nechodilo veľa ľudí, keďže toto bola skôr ,, priemyselná" časť mesta takže tu skôr boli firmy a rôzne spoločnosti. Zoskočil som z bicykla a čakal som na ďalšie pokyny, no on len potichu prešiel ku starému plotu a nadvihol kúsok pletiva, kým hlavou naznačil aby som ho podliezol. To som aj spravil a keď som sa ocitol na druhej strane, Dylan sa rovno rozhodol plot preliezť. Keď zoskočil dole na druhú stranu tak som sa spýtal ,,A bicykel?". ,, Čo s ním?" Povedal nechápavo ale usmial sa a pochopil som čo myslí. Začal kráčať a ja som išiel za ním, kým som obdivoval okolité šroty ako staré auto alebo chladničky a podobný odpad. Veci boli poukladané tak, že tvorili steny a tie tvorili labyrint. Dylan presne vedel kde a kedy zabočiť a o chvíľu sme sa dostali ku stredu kde bola poskladaná malá chatka z plechu, dosiek a podobných vecí, ktoré sa dajú nájsť na smetisku. ,,Tadaaaa" povedal presne rovnakým tónom ako keď som mu ja ukázal miesto v lese. ,,Toto je zasa moja svätyňa" a usmial sa. ,,...... myslím si že sedí osobnosti" zasmial som sa, na čo ma udrel do ramena. ,, Prestaň a radšej poď dnu" povedal pomedzi smiech. Keď sme vošli dnu tak bola vybavená celkom pekne. Malá posteľ z paliet a matracov, stolík z tehál a dosiek, terč na šipky a samozrejme chladiaci box, z ktorého Dylan okamžite vytiahol dve pivá. Obaja sme si sadli na posteľ a ja som sa oprel o jeho rameno. ,,Viem, že to možno nie je na tvoje pomery ale....je to aspoň niečo." Povedal potichu a sklamane. Okamžite som ho stopol ,, Robíš si srandu? Je to perfektné...a naviac som zaočkovaný proti tetanovke." Na čo sme sa obaja začali smiať. ,,Dylan.... mám taký šialený nápad..." Keď som to povedal jeho oči zažiarili ,,Ty si teda neslušný" a jeho ruka mi išla vyššie a vyššie po mojom stehne. ,,Nieeee...niečo iné ty úchyl" a zložil som mu ruku dole kým jeho výraz stratil. ,, Škola robí letné tábory...nechcel by si ísť tento rok so mnou? A prosím prosím nesmej sa......bolo by to fajn, boli by sme na chatke a-" zrazu mi dal ruku na ústa. ,, Jasné, že pôjdem" a usmial sa kým sa mi díval do očí. Keď som videl, že by išiel hocikde tak som sa aj ja široko usmial a dal som mu pusu. ,, Ďakujem" a znova som sa usmial. ,, Môžem ti niečo povedať?" Dylan prerušil ticho. ,, Jasné, že môžeš." A chytil som ho za ruku......

Denník OutsideraTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang