Fatty Body

🌱

Deň sa začal ako vždy. Vstala som, pripravila sa do školy a vyrazila. Pred školou som počkala na Danielu. Je to moja najlepšia kamarátka. Deň prebiehal normálne, až do poslednej hodiny, telesnej. Pred hodinou sme sa dozvedeli, že budeme spojené s dievčatami z vedľajšej triedy. Nemám ich rada. Sú namyslené a vždy, keď je príležitosť k tomu niekomu ublížiť, s radosťou sa jej chytia.

Vošla som do šatne spolu s Danielou v pätách. Obsadili sme posledné dve miesta, pretože v šatni už boli všetky baby okrem nás. Začala som sa vyzliekať.

"Vidíš tú buchtu? Stavím sa s tebou, že si cez ten veľký balón, čo má byť akože brucho, ani nedovidí na palce," zahundralo jedno dievča. Otočila som sa tým smerom. Samozrejme, že tam boli dievčatá z vedľajšej triedy.

"Hovorila si niečo?" usmiala som sa na dievča v domnienke, že som iba zle počula alebo, že to bolo smerované niekomu inému.
"On ten balón vie rozprávať?" zaškerilo sa dievča.
"P-prosím?"
"Ona je snáď hluchá?"
"Ale veď buchty nemajú uši, ty trúba," vyhŕklo dievča vedľa nej.
"Máš pravdu. Ja hlupaňa!" rozosmialo sa dievča. Obe vzápätí vyšli von zo šatne a ich smiech sa rozliehal chodbou.

"Sú to kravy. Nevšímaj si ich," utešovala ma Daniela. Len som prikývla a už som nič nevravela. Išli sme do telocvične. Bola rozdelená na polovicu. Chlapci boli taktiež zmiešaní s druhou triedou. Rozcvičili sme sa a začali behať. Potom sme sa rozdelili na tímy a začali hrať vybíjanú. Lopta sa nám odkotúľala na chlapčenskú polku. Bola som pri nej najbližšie, tak som sa po ňu rozbehla. Jeden chalan z vedľajšej triedy ju zobral a hodil mi ju.

"Ďakujem."
"To aby si sa neudýchala, tučko."
"Hej, čo si to dovoľuješ?! Ona nie je tučná!" pribehla ku mne Daniela, zatiaľ čo sa ostatné dievčatá smiali.
Schmatla ma za ruku a so slovami aký je to kretén ma odtiahla späť na dievčenskú časť.

Prišla som domov a hneď sa rozbehla do izby. Tašku som hodila na zem a postavila sa pred zrkadlo. Bez váhania som si vyzliekla kraťasy a tričko a pozrela sa na svoj odraz v spodnom prádle. Otočila som sa nabok a prešla si rukou po bruchu. Nikdy som si nejako nevšímala moju postavu. Netrápila som sa ňou. Ale teraz?

"Mami, kde máš krajčírsky meter?" zakričala som na mamu.
"V spálni na nočnom stolíku, zlatko. Prečo?"
"Ale iba tak."
Bežala som do spálne, zobrala meter a vrátila sa do mojej izby. Deväťdesiatsedem brucho a pás osemdesiatosem.

A takto to všetko začalo.