Fatty Body

🍁

"Max, musíme sa porozprávať," povedala som mu, keď sme zatvárali. Max je môj priateľ a zároveň kolega v obchode. Spoznali sme sa v parku, keď som bola behať.

"S-stalo sa niečo?" zakoktal sa.
Áno, ja som sa stala.
"Všetko ti vysvetlím. Môžme ísť do parku, prosím?"
"Samozrejme."
Nervozita z neho priam tiekla a mala aj prečo. Nechcem mu ubližovať, nezaslúžim si ho. Možno chvíľu bude smutný, no prejde určitý čas a uvedomí si, že som iba záťaž.

Prešli sme pár ulíc v úplnej tichosti až pokým sme neprišli do parku. V parku bolo okolo fontány pár párov, ktoré spolu vyzerali veľmi šťastne. Srdce mi pri tom pohľade podskočilo. Bolelo ma to, no musím myslieť na Maxa a na to, čo je pre neho najlepšie. Nemôžem byť sobecká.

"Tak o čom si sa chcela porozprávať?" začal Max po chvíli tichého pozerania do fontány.
"Je mi to ľúto, ale už nemôžeme byť spolu," vychŕlila som zo seba.
"Toto nie je vtipné," pokrútil hlavou.
"Bohužiaľ to ale vtip nie je," pozrela som mu konečne do očí.
"Belle, toto mi nemôžeš urobiť!" z oči mu začali tiecť slzy.
"Prosím, nerob mi to ešte ťažšie, Max. Ver, že chcem pre teba iba to najlepšie a preto spolu nemôžeme byť."
"Čo to trepeš? Veď ja ťa milujem. Nedokážem si predstaviť nič lepšie než teba. Neopúšťaj ma!" (Rómeo, o Rómeo, prečo si len Rómeo? Shut up Juliet I wanna sleep. Aké toď klišé.)
"To si iba myslíš. Nájdeš niekoho oveľa lepšieho než som ja. Odpusť mi, prosím," pobozkala som ho na líce a utiekla. (Ama sowy for this.)