Údolie nemých tvárí ✔️

1

Prišiel. Zakaždým, keď som ho potrebovala, bol tu. Dokázal vycítiť každý moment, kedy mi klesla nálada.
Podišiel ku mne, sklonil hlavu a zahľadel sa do mojich očí.
Tie jeho, hnedé a plné života, boli ako zdroj svetla v temnote, ktorá ma obklopovala.
Ale nedovolil mi priblížiť sa.
Vlk s krásnym hnedým kožuchom bol rovnako plachý ako ostatné šelmy žijúce v tomto lese.
Dokázal sedieť pri mne a svojou prítomnosťou pohltil každú temnú myšlienku, ktorá mi prebehla hlavou.

Možno som si ho len vymyslela, no možno tu skutočne bol.
A jedného dňa mi bude veriť natoľko, aby som sa mohla prstami zaboriť do jeho kožuchu, oprieť si o neho hlavu a užívať si pocit nefalšovaného šťastia a pokoja, ktorý ma obklopí.