Hnedý vlk sklonil hlavu. Kľakla som si na koleno, aby som mu mohla pozrieť do očí a vyčítať z nich dôvod, prečo ma sem zobral.
Uvedomila som si, že práve prišla tá vytúžená chvíľa. Ňufákom sa mi obtrel o ruku.
Opatrne som sa mu dotkla miesta na hlave medzi ušami. Keď sa nedotiahol, všetky zábrany sa vytratili. Poškrabkala som ho za ušami a vytiahla ho do pevného objatia. Hlavu si položil na moje rameno. Jeho teplý dych sa mi odrážal od holej kože na krku.
Najviac zo všetkého som si priala, aby tento moment nikdy neskončil.
YOU ARE READING
Údolie nemých tvárí ✔️
Short StoryKeď sa nedokážeš zachrániť sama, tvoja myseľ ti v tom pomôže. Stačí načúvať a otvoriť sa všetkému, čo ti ponúkne. Možno objavíš svojho hnedého vlka, ktorý pohltí strach, smútok a temnotu.
