Teplo dlaní a pevný stisk
ako básnik stíska pero
ako pijan stíska víno
opustí nás clivosť
a opustíme sa my
decembrový vietor reže na tvári
a ja sa dusím dymom z tvojich pľúc
tancujem prstami na parkete tvojich rebier
kosti jemné ako tvoja duša
a lámavé ako lúče svetla na skle
násťročná s telom stareny
zničeným z výskokov nerozvážnosti
a ja sa pýtam teba či ma miluješ
a ty sa pýtaš seba či ma miluješNekrič do lesa
tvoj hlas stane sa len jedným z milióna
nezmyselne vypustený do vetra
a padne ako bezduché listy
nepomôžeš si ak ti Boh nepomôže
a Boh ti nepomôže
ak si nepomôžeš sám
spievaj skrz krik strojov
a miluj skrz bolesť hladkého svalstva
lebo svet je v rozvrate
ako naše domovy
ako naše pľúca
preto vdýchni mi svoj smrteľný dych
bozkávaj ma krátko a ťažko
podeľ sa so životom i smrťou
v dobrom i v zlom
v živote i v smrti
chcem dýchať tvoj hlas
YOU ARE READING
Poézia generácie Z
PoetryAutentický deprimovaný pohľad na vyfabrikovaný moderný svet aký dokáže poskytnúť len predstaviteľ nechválne známej generácie Z