DaiSuga Fanfictions - And So It Will Be Forever

Wondering

Sugawarov pohľad

Naše víťazstvo sme sa rozhodli osláviť niečím iným, ako mäsovými taštičkami, a tak sme sa vybrali do jedinej reštaurácie v meste. Aj keď som bol obklopený hlučnými ľuďmi ako Tanaka, Nishinoya a Hinata, nedokázal som sa sústrediť na konverzáciu a myšlienky mi stále utekali k Daichimu. Prečo nešiel s nami? Z rozmýšľania ma vytrhol Asahiho výkrik: ,,N-n-noya-san!" Rychlo som upriamil svoju pozornosť na červeného Asahiho a žiariaceho Noyu. Podľa slabého ale dobre počutelného plesnutia som si mohol domyslieť čo sa stalo. Už som sa chcel vrátiť do sveta snov kde by som mohol byť s Daichim niečo viac ale... ,,Ugh, Daichi sa zrovna teraz niekde pofľakuje so svojou priateľkou a ja tu musím sledovať svojho kamaráta ako otvorene flirtuje so svojím priateľom," povzdychol si Tanaka. ,,Ako vieš že má Daichi priateľku?" spýtal sa zvedavo Hinata. ,,Nevšimol si si tú tretiačku ktorá je na ňom stále zavesená mimo tréningu?" Do debaty vstúpil Asahi: ,,Myslíš Michimiyu? Ale ona sa baví so všetkými tretiakmi, a naviac, obaja sú kapitáni. Väčšinu času sa bavia o tom, ako najlepšie viesť tím. To, že sú blízky priatelia, neznamená, že spolu chodia." ,,Podľa mojej intuície je medzi nimi niečo viac ako len priateľstvo môj drahý plyšový macko. A mojej intuícií by sme mali veriť, predsa len ja a Sugawara sme jediní hetero chlapci v okolí." Tsukki naňho hodil dokonalý zabijácky pohľad, Yamaguchi sa ho snažil napodobniť a Hinata vyskočil s výkrikom: ,,A čo ja a Kageyama?" ,,Vy dvaja ste natoľko zaľúbený do volejbalu že sa nedáte považovať za heterosexuálov."

,,Čo sa vlastne Michimiye páči na Daichim, prečo nie napríklad ja a Tanaka?" povedal Noya a na to mu Asahi odpovedal jeho "zabijáckym" pohľadom. ,,Žeby jeho striktná povaha" navrhol Asahi. ,,Možno to, že vie všetkých podporiť" povedal Yamaguchi. ,,Určite to, ako dokáže odhadnúť hru a..." nestihol dokončiť Hinata keď mu do reči skočil Tsukki. ,,Ktorému dievčaťu by sa páčil chalan kvôli tomu, ako hrá volejbal. Asi iba tebe. Iste sa jej páči to, že sa okrem hrania volejbalu snaží dostať na univerzitu."

Behom ich rozhovoru som rozmýšľal, čo sa na Daichim páči mne. Jeho inteligencia, aj keď sem tam potrebuje moju pomôcť s učením. Schopnosť vyriešiť každú hádku len jedným smrtiacim pohľadom. Keď sa tak na niekoho pozrie, vždy sa mi rozklepu kolená a rozbúši srdce. Avšak rovnakú reakciu dokáže vyprovokovať aj jeho úsmevom. Najradšej mám keď sme v šatni a on odhalí svoju vypracovanú postavu. Šesť rokov rokov volejbalu sa na ňom rozhodne ukázalo. Má úžasné široké ramená, ktorými dokáže zachytiť aj silnejší smeč či podanie. Fascinujú ma jeho silné predlaktia a sexy tvarované bicepsy. Ale ak by som mal povedať ktorú čas tele mám na ňom najradšej sú to: ,,Trebárs stehná." Konverzácia stíchla a všetci na mňa upriamili pozornosť. Čo sa stalo? Ja som to povedal nahlas? Čo všetko mohli počuť? Začal som vo mne rásť nervozita a div som sa pod zem neprepadol.

,,Stehná hovoríš. To by mi nenapadlo" povie Tanaka zamyslene. Je jasné, že by to nikomu nenapadlo. Na lícach sa mi začal tvoriť rumenec a ja som dúfal že sa ich pozornosť zameria inam. ,,Sugawara, no-eh-a-no-ono-to, nie si dnes akosi bez úsmevu?" spýtal sa ma po chvíli Noya. Vážne je to vidieť? Robili si o mňa starosti? ,,Oh, prepáčte mi to, asi to bude tým počasím." Sugawara, ty si génius. Určite to je tým že dnes bol jeden z najkrajších dní v Japonsku a tebe to spôsobilo tvoju duchaneprítomnosť. Mohol by som povedať, že za to môže Daichi a jeho zvláštna blízkosť pri mojom prebudení. Radšej nie, ešte by ma vysmiali, že som naivný. Aby som znížil napätie situácie tak som im venoval jeden z mojich žiarivých úsmevov. Ticho nakoniec prerušil Asahi, ktorý podotkol, že má Daichi peknú farbu očí. Konverzácia opäť nabrala na obrátkach a večer sa skončil spoločným názorom, že z kapitánov má:
- Kuroo najlepšie tvarované očí
- Bokuto najkrajšiu farbu očí
- Daichi najlepší zabijácky pohľad
- a Oikawa vyzerá najlepšie v okuliaroch