Prehrešky

Prológ

Sedem hlavných hriechov

1.pýcha (lat. superbia) je v prvom rade domýšľavosť a potreba privlastňovať si zásluhy, ktoré patria výhradne Bohu a chváliť sa nimi pred inými alebo v sebe samom. Z pýchy vyrastá posudzovanie, čo je popravde skryté pohŕdanie človekom. Potom sa pýcha prejavuje ako hrdosť, sebavedomosť, povýšenosť, márnomyseľnosť, márnivosť, namyslenosť, samoľúbosť, ješitnosť, nadutosť, vystatovačnosť, arogantnosť, drzosť, pohŕdavosť, urážlivosť, preceňovanie svojich schopností a síl, ohováranie, osočovanie, hamblivosť, únava.

2. lakomstvo (lat. avaritia) je v pravom zmysle slova chamtivosť, čiže túžba mať to, čo nemá iný, alebo mať to, čo nepotrebujem. Je to neochota podeliť sa o niečo čoho má človek zvyčajne značný prebytok a lipnutie na hmotných i nehmotných veciach. Človek je lakomý aj na poznatky, vedomosti, ktoré získal aj tak len z Božej milosti. Prepych, nenásytnosť, hrabivosť, osobný zisk, ale aj krádeže a úplatkárstvo.

3. závisť (lat. invidia) /priamy preklad slova invidia je pozerať so zlým úmyslom./ Závisť má veľa tvárí a jedna z najsilnejších a najmenej poznaných je žiarlivosť. Spolu so žiarlivosťou či nenávisťou patrí medzi konceptuálne ľudské emócie (vychádzajúce z vnútra, podvedomia, preto je tak skrytá). Žiarlivosť je neschopnosť priať blížnemu rovnaké alebo väčšie dobro ako sebe samému a tak z toho vyrastá každá nespokojnosť s kýmkoľvek a s čímkoľvek aj so sebou samým.

4. hnev (lat. ira) je silná afektívna reakcia na čokoľvek, čo je proti našej vôli, predstave. Hnev vždy vyrastá so žiarlivosti. Aj keď prejavy hnevu majú často svoj dôvod, sú väčšinou prehnané a neprimerané situácii, ktorá ju vyvolala. Človek má v sebe veľa vnútorného hnevu, ktorému nevenuje dostatočnú pozornosť. Krivda je odkazovou schránkou pre vnútorný hnev. Konečným ovocím hnevu je vražda.

5. smilstvo (lat. luxuria) /preklad slova je bujná hra./ Je to nezriadená túžba, predstava alebo realizácia akejkoľvek pohlavnej aktivity voči sebe a voči inému pohlaviu. Dráždenie pohlavnej sily, mimo manželstva, ale aj v manželstve s výhradným cieľom sebauspokojenia.

6. obžerstvo (lat. gula) /Preklad slova je hrtan, hrdlo, krk, maškrtnosť. Podstatou tohto hriechu je nestriedmosť. Nie je to len nezriadené jedenie a mrhanie jedlom, ale v istom zmysle aj širšie poňaté nesprávne oddávanie sa akýmkoľvek slastiam (návykové látky, drogy, alkohol, cigarety, sladkosti aj napr. workoholizmus).

7. lenivosť (lat. acedia) /zlá nálada, mrzutosť/. Lenivosť je nečinnosť hlavne v duchovnej oblasti. Bez prežívania lásky k Bohu, človeka pohltí apatia, čo je duchovná znechutenosť. Z lenivosti, teda z duchovnej znechutenosti /bezradnosti/ vyrastá vo vnútri odlúčenosť od Boha čiže - strach a smútok.Lenivosť je všadeprítomná. Lenivosť je napríklad neochota vstúpiť do nových oblastí myslenia a prijať novú, zrelšiu zodpovednosť aj pri sebe samom. Vrodenú znalosť toho, čo je správne, prehliadame preto, že sme leniví. Naša neochota viesť vnútorný dialóg o tom dobrom a zlom v nás je príčinou hriešnych skutkov. Neochoty poznať sám seba. Vnútorný hlas dobra vnútorne nabáda, aby sme si vybrali ťažšiu cestu, ktorá nás stojí viac námahy.

Pojmom hlavný hriech sa nemyslí hriech, ktorý je pred Bohom najvážnejší, najťažší či „najsmrteľnejší“.
Hlavný znamená, že hriech vychádza z hlavy (lat. caput), preto sa v iných jazykoch nazývajú aj kapitálne hriechy.
Iné pomenovanie je kardinálny hriech, z lat. cardo - pánt (prenesene okolo ktorého sa všetko otáča). Ide o stavy mysle, okolo ktorých sa „otáča“ celá hriešnosť človeka. Ide teda o hriechy a ľudské slabosti, z ktorých najčastejšie vychádza ďalšie hriešne konanie.
Hlavnými hriechmi sa nazývajú preto, lebo plodia iné hriechy a iné neresti.