Prehrešky

Lakomstvo- avaritia- greed

Vŕzganie dreva, húpanie zo strany na stranu a keď sa nadýchnete v nose vás zaštípe. Už niekoľko dní nikto z nás nepočul škrekot čajok, ktoré by symbolizovali, že je na blízku súš...
Disciplína na palube nie je ako na začiatku plavby a zásoby sa pomaly míňajú.
Tento mesiac sa nám nedarilo, stretli sme len malú obchodnú loď, ktorá prevážala látky.

,,Kapitán, kapitán..." Započul som rozruch a vybehol som zo svojej súkromnej kajuty.
,,Zem na pravoboku."
Pousmial som sa a zadíval sa tým smerom ako mi povedal člen mojej posádky.
,,Do úsvitu by sme sa tam mohli dostať aj počasie nám praje. Chlapi možno dnes si užijete."
Celá posádka jásala a niektorí pozdvihli svoje šable.

Svojej pravej ruke som nakázal nech počas večera zverbuje pár mladých zasranov, ktorí majú veľké oči a prázdne meštce.
Loď zakotvila v prístave a my sme sa mohli dať do práce. Najprv sme museli kúpiť jedlo a naložiť ho na loď. Dobre som vedel, že zábava musí počkať lebo tú to posádku by som triezvu už nenašiel.
,,Koľko to bude za tých osem sudov ?"
Videl som na obchodníkovi, že sa krúti a dlho mu trvá než prehovorí.
,,Bude to ešte dnes !"
,,Obchody nejdú a preto som musel zdražiť."

Mesto sme poznali a aj ľudí v ňom, všetci sa nás báli, čo sme využívali.
,, Mňa nezaujíma, že tebe obchody nejdú, ak si chceš nechať hlavu na krku, tak mi dáš zľavu."
,,Aaa, áno pane."
Na stôl som hodil pár mincí a vybral sa od obchodníka smerom do najhlučnejšieho hostinca pri prístave pretože som vedel, že tam kde je najväčší hukot bude moja posádka.
Otvoril som staré drevené dvere, ktoré pri otvorení nahlas zavŕzgali.
,, Kapitán je tu!" zakričal jeden muž a k nemu sa pridali ďalší, ktorí ma vítali.
,, Poďte k nám kapitán, rezervovali sme vám tu najkrajšiu."
Mojim chlapom stačí, len chvíľa a už sú ožratí ako také prasce, ale zaslúžia si aspoň na jedenu noc vypnúť a len si proste užívať života, kým naša loď opäť nepôjde na šíre more.
,, Ktorú?" Opýtal som sa lebo som nevidel tú, ktorá mala obšťastnovať mňa počas večera. Každá kurtizána  ktorá bola pri stole už mala svojho pána, s ktorým sa bozkávala, ktorému sedela na kolenách alebo vystavovala svoje ňadrá, ktoré jej cmúlal.

Od smädu som vypil na niekoľko glgov krčah piva. Malé teplé rúčky mi zakryli oči a ja som vedel, že moja kurtizána už za mňou prišla. Chytil som ju za boky a sprevádzaný jej pišťaním, presunul jej telo na moje.
Odhrnul som jej z tváre pramene vlasov a za pozeral sa do jej bujného poprsia.
,, Ako sa voláš krásavica? "
,,Mária."

*Spomienka z detstva*

,, Mami, mami kde si?“  Rozhliadal som sa po skromne zariadenom byte. Ošúpané steny, starý nábytok a smrad z ulice, tak to tvorilo môj "dokonalý" domov v ktorom som býval so svojou matkou, ktorá sa snažila všemožne zarobiť, aby sme mali kde hlavu večer skloniť, mali teplé jedlo na stole a ja aby som bol vzdelaný. Pche, nepotreboval som sa učiť, bol som múdry dosť a k tomu chcel som pomôcť matke s peniazmi.
,, Zlatko? Už si doma, tak skoro? Choď ešte na chvíľu von, mám prácu. "
Ako so mnou hovorila, zapínala si gombíky na blúzke. Cez škarku v dverách som zaznamenal pohyb. Vedel som, čo sa deje iba som prikývol, odišiel som z bytu a zavrel som za sebou dvere.
Vyšiel som na ulicu a oprel som sa o tehlovú stenu bytovky. Ruky som si prekrížil na prsiach a čakal, nemusel som dlho a z dverí vyšiel muž. Tipoval som, že pracuje ako rybár, s úsmevom na tvári odchádzal z našej ulice a popritom si pískal. Neznášam ich všetkých, bodaj by sme neboli v takej situácii v akej sme. Zamieril som do bohatšej časti mesta a tým som stratil muža z očí, už ma viacej nezaujímal. Pokúsim sa niekoho bohatého okradnúť, tak aby ma nikto nezbadal.
Svoj cieľ som dlho ani nemusel hľadať.
Muž  oblečený celý v čiernom s klobúkom na hlave, v jednej ruke držal palicu a pomalým tempom sa pohyboval po chodníku. Môj terč som nenápadne prenasledoval a vždy, keď sa iba trochu po otočil som sa skryl za niekoho.
Už som nemienil čakať, pridal som do kroku, dobehol som muža a keď moja ruka zvierala látku, kde boli ukryté peniaze, muž ma zhodil na zem a palicou ma začal biť.
,, Hlúpe chlapčisko. Myslel si si, že ťa nevidím. Ja ti dám okrádať."
Muž ma ďalej tĺkol a mňa začínali bolieť miesta, kde sa palica stretla s mojou pokožkou. Rukami som si kryl hlavu.
,, Dosť prestaňte!“ Zakričal som z plného hrdla a muž prestal, načo som si konečne vydýchol.
,, Prosím, dajte mi pár mincí." S plačom som ho prosíkal.
Ale muž sa len smial až sa za brucho chytal.
,, Tak to určite ty špinavé chlapčisko."
Otočil sa mi chrbtom a chcel odísť.
,, Nenavídim vás bohatých. Raz bude o mne každý počuť, môjho mena sa bude každý báť a budem okrádať takých ako ste vy!"

Muž sa otočil znova na mňa.
,, Taký ako ty umierajú a nikto sa o nich nikdy nedozvie. Ste iba číslo. Vráť sa do diery z ktorej si prišiel."

Muž sa mýlil...

*****************************

Kurtizánu som zo svojich nôh zhodil a hneď sa vrhol po džbáne piva. Pil som ho hltavo až tak že bradu som mal z toho celú mokrú a lepkavú. Musel som z mysle striasť spomienku na moju matku a na to čo sa stalo pred mnohými rokmi a mňa to poznačilo. Svoju matku Máriu som miloval, ale aj ona ma opustila i keď to nebolo jej rozhodnutie. Po piatom pive som to už nepočítal. Opakom ruky som si utrel ústa a vytiahol z opasku jednu z mnohých pištolí ktoré ma zdobili.
Strelil som do stropu až vrava v miestnosti utíchla a ja som sa postavil, pištoľ zastrčil naspäť do púzdra a otočil sa na odchod do svojej kajuty.
,, Kapitán vždy odchádza vo veľkom štýle. " Opäť sa spustil smiech mojich mužov, ale aj žien.

*22. novembra 1718*

Nikdy by som si nepomyslel, že budem porazený,ale dnes nastal ten deň.

Posádka deň pred tým do neskorých večerných hodín popíjala a niektorí ostali na pobreží, iní ostali na palube, tak ako aj ja.

Na úsvite sa k nám približovala loď, mali sme šťastie, že sme ju spozorovali a hneď sme sa dali na útek. Adventure (loď) sa dala do pohybu a ja som zobral do rúk kormidlo.
„Nech ma berie čert, ak budem mať nad vami zľutovanie alebo od vás nejaké prijmem!“ (Povedal vraj...)

Dobre som poznal kanál medzi ostrovmi, kde sa nachádzajú plytčiny a útek bol iba hra, ktorú som rozohral. Obe šalupy (typ lode-plachetnica),ktoré ma prenasledovali uviazli.
Dal som rozkaz svojim mužom, aby začali paľbu na jednu z lodí. Tú druhú som šetril pretože som chcel všetko čo bolo na palube. Muži hodili háky a začali nás ťahať bližšie k jednej z lodí (šalupe), aby sme sa dostali na palubu, ale to som netušil, čo nás bude čakať.

Muži zaútočili a ja som sa k nim pridal. Z podpalubia sa ozval rev a na nás sa vyrútilo vojsko. Moji muži padali jeden za druhým a ja som si stále nechcel pripustiť prehru.
Bojoval som do posledného dychu. Zastavil som sa po prvýkrát, keď sa do mňa zavŕtala guľka, ale aj tak som pozdvihol svoju pištoľ v jednej ruke a šablu v druhej.

*POV Maynard*

,,Konečne sa skončil lov na kapitána Čiernu bradu. " Prehlásil som, keď ustal boj.
,,Už viac sa ho nikto nebude báť!“
Na kapitanovom tele bolo dvadsať sečných a päť strelných poranení.
(Údajne ich Maynard toľko narátal)
Bojoval skutočne ako posadnutý, no ani skúsenosti a šermiarske zručnosti napokon neboli nič platné pre Čiernu bradu.
Hlavu som mu oddelil od tela a povesil si ju na čeleň svojej lode. Telo pohltila voda...

Edward Teach alebo aj známy ako Čierna brada skutočne existoval.

Všetko je vymyslené až na to ako a kedy zomrel kapitán Čierna Brada. Skutočne to bolo 22.novembra 1718 a porazil ho Maynard.
Spomienku z detstva som si vymyslela a neviem ako sa skutočne volala jeho matka.

Je pravda, že sa ho veľa ľudí bálo kvôli jeho výzoru. Čierne vlasy, dlhá čierna brada a k tomu opásaný pištolami a šablami preto pôsobil hrôzostrašne.