Prehrešky

Pýcha - superbia- pride

Otáčal som sa v zrkadle a kontroloval svoj vzhľad, niečo tomu stále chýbalo.
,,Fergus, kde ste toľko !! Potrebujem svoj čierny klobúk !!"
Starý, vraskatý dedo. Šuchce sa z toho šatníka celé veky.
,,Nech sa páči pane."
Poklonil sa mi a podal mi môj štýlový klobúk.
,,No, konečne to ti trvalo."
Už som mu viac nevenoval pozornosť.
Rukou som mávol nech sa čo najrýchlejšie stratí z môjho dohľadu.
Nasadil som si klobúk na moje hladké ebénove vlasy a konečne som bol spokojný s mojím vzhľadom.
Dnes ako každý deň zapôsobím na pár holubičiek, ktoré budú okolo mňa poletovať a pár gentlemanov bude na mňa so závisťou v očiach pozerať.
Ach, čo narobím, keď som, tak neskonale dokonalý.
Uškrnul som sa na svoj odraz, upravil si sako a odstránil z neho neviditeľnú niťku.
,,Fergus, Fergus, Fergus !!!"
Kričal som na toho starého pajáca, pokiaľ som nezišiel dole schodmi na prízemie.
,,Áno, pane."
,,Už mám prichystaný koč ? Nemôžem si dovoliť meškať inak moja reputácia bude v háji."
Prísne som sa na neho pozrel a zobral si od neho palicu so železnou rukoväťou v tvare leva, ktorá keď sa správne otočí do pravého smeru otvorí tajnú priehradu, kde je ukrytá malá dýka. Nosil som moju paličku všade so sebou pretože nikdy neviete na koho narazíte.
,,Áno, pane. Čaká na vás."
Otvoril mi dvere a ja som vyšiel z môjho luxusného bytu v centre Londýna.
Nasadol som a koč sa dal do pohybu. Smer, bál u grófky Elizabeth Ardenovej, ktorá bola známa tým, že zbožňovala báli. Moja teória je taká, že tým, že už má okolo päťdesiatky a jej manžel o niečo viac, tak sa nudí. Ich deti už dávno vyrástli, odišli a svojich rodičov chodia navštevovať veľmi málo. Grófka Ardenová zbožňuje intrigy, ohováranie proste zábavu. Jej manžel sa zas dlho na podujatí svojej manželky nezdrží, len krátko, každého so svojou manželkou privítajú pri vchode a potom sa stratí z dohľadu všetkých s nejakou dámou s bujným poprsím. Moje tajné zdroje potvrdili, že pán gróf Arden sa vyžíva v tom, že má postavenie a kontakty a keby ho daná dáma odmietla už si v spoločnosti ani neškrtne preto radšej strpia pár grófových dotykov v oblasti hrude.
Koč zastal a ja som počkal na to až mi kočiš otvorí dvere.
,,Tvoje služby nebudem na teraz potrebovať, choď domov."
S opovrhnutím som nad kočišom mávol rukou, aby sa stratil všetkým z očí a to hlavne mne.
,,Luis, drahý. Konečne si tu už som sa zľakla, že neprídeš."
Grófka ma už vítala s úsmevom na perách, pristúpil som až k nej a zobral jej pravú ruku, aby som ju na znak úcty pobozkal na hánky.
,,Viete dobre grófka, že vaše báli si nikdy nenechám újsť."
,,Galantný ako vždy."
I keď som mal tušenie, musel som sa opýtať na jej manžela. Tak trochu ma bavilo pripomenúť grófke, že viem o ich tajomstve medzi nimi.
,,A kde je váš manžel, grófka ?"

,,Drahý Luis, dobre obidvaja vieme, kde sa nachádza môj manžel. Nezaťažuj má takou banálnosťou, poď do vnútra, ideme sa baviť a aby som nezabudla dnes sa k našej spoločnosti pripojil nováčik, možno dnes nebudete stredobodom pozornosti."

Čo to tá stará rašpľa trepe. Ja som vždy stredobodom pozornosti. Som krajší, zábavnejší a cieľavedomejší ako ktokoľvek iný.
Nikto ma z môjho pomyseľného trónu, ktorý som si toľké roky budoval, len tak nevyhodí.

*Medzitým v jednej z komnát grófa Ardena *

,,Tak holubička ako to, že sa voláš ?"
Predo mnou stála krásna mladá dievčina, ktorá skrývala za rubinovými šatami bujné krivky, tvár mala ako anjel a tie jej zlaté vlasy zopnuté sponkami pôsobili ako koruna. A keď sa na mňa pozrela nebeskými očami, vedel som, že dnešní večer chcem stráviť s ňou a nie s mojou intrigánskou starou manželkou.
,,Moje meno je Adel, pane."
Ach, pri zvuku jej melodického hlasu mi trhlo v nohaviciach.
,,Adel, tak krásne a zvučné meno."
Musel som ju pobozkať na jemné líčko.
,,Pane, chceli ste mi ukázať niečo unikátne. Myslela som si, že nejakú sochu alebo maľbu. Mali by sme ísť medzi hostí."
Sklopila zrak na podlahu a mierne sa zapýrila. Tak zlatá...