WHY ME? [hs ff]

Prológ

"Si v poriadku?" pýtala sa ma vystrašená okoloidúca žena, zatiaľ čo som kašľala od veľkého množstva dymu, ktorý sa nachádzal v mojich pľúciach.

"Uhmm" zakašlala som "hej som, nemusíte sa báť." upokojila som ju a nahodila som jeden zo svojich falošných úsmevov, snažiac sa vyzerať, čo najviac v poriadku.

Žena sa usmiala a odišla. Skočila mi naň, ako každý iný. Som proste dobrý herec.

Pozrela som sa na chaos okolo mňa. Všade sanitky, v ktorých boli ľudia, ktorí omdleli. Dali im prednosť pred nami, ktorí aspoň vnímali. Som rada. Sú momentálne dôležitejší, než ja. Nechcela by som žiť s pocitom, že som niekoho zabila, lebo nebolo dostatok sanitiek a doktorov pre tak veľa ľudí.

Okrem sanitiek tu boli aj policajti, ktorí sa snažili upokojiť okoloidúcich a zabrániť im, aby sa im niečo stalo.
Hasiči, ktorí hasili posledné plamene na budove, v ktorej som strávila celý svoj život. Sirotčinec a deti v ňom, bolo jediné čo som mala. Sirotčinec, ako budovu som stratila. Bolí to.

Toľko spomienok...bolo mi ho ľúto, ale teraz som sa zameriavala na deti, ktoré boli vo veľmi zlom stave a bojovali o svoj život. Okrem dymu, ktorý sa nachádzal v mojich pľúciach, ak tam ešte nejaký z môjho kašľania bol, pretože som si istá, že som ho všetok vykašľala, mi nebolo nič.

Veľa detí malo vážne popáleniny.

Videla som čierne vrecia, ležiace na zemi. Bolo ich možno 10.

Naozaj nechcem vedieť čo sa nachádza v týcho vreciach, ale asi to viem. Aj keď si to nechcem pripustiť.

***********
Ahojte! Dúfam, že sa Vám tento príbeh bude páčiť a že ho bude vôbec niekto čítať💗