Osud~ YOONGI

1.

-,,Y/N čo by si povedala na to, že by sme išli do cukrárne hm?" S úsmevom sa ma opýtala mama, zatial čo šoférovala auto. Prave po mňa prišla do školy.
,,Ty mi čítas myšlienky." Uchechtla som sa. Viezli sme sa asi uz 10 minút, no zrazu sme zastavili kvôli obrovskej kolóne. Čo je divné lebo na tejto ceste nikdy nie su kolóny. Mamina vystupila z auta a isla sa pozrieť čo sa deje. Zarazu zastavila. Otočila sa a so strachom v očiach bežala naspät ku auto. Keď nastupila do auta tak zhlboka dýchala.
,,Čo sa deje mami?" Nechapala som.
,,V predu na ceste je obrovská diera." Povedala stále zadychčaným hlasom a ja som na nu vyvalila oči. Mama chytila volant a chystala sa otočiť auto. No zrazu sme počuli ranu jak hrom. Otočili sme sa za zdrojom zvuku a videli sme ako padá jedna z budou. Zrak mi padol na cestu. Videla som ako sa smerom k nám vytvára obrovská trhlina.
,,Mami pozri!!!" Ukazala som na blížiacu sa trhlinu. Mama na nič nečakala. Vybehla z auta a ja za ňou. Dobehli sme na chodnik kde uz stalo veľa ľudí a sledovali ako auto za autom padá do diery ktora sa vytvarala na ceste. Uslzenú tvar som si skryla do mamineho trička a prosila nech to vsetko prestane. Zrazu sme cítili ako sa pod našimi nohami zatriasla zem. Pozrela som sa znova na cestu a vidla som ako sa dira vytvára rýchlejšie a rozťahuje sa az ku chodníku. Sledovali sme sme ako pred nami mizne cesta a v nej vsetky autá. Ani nie o minútu sme stáli na malom kúsku chodníka natlačený na budovách za nami. Mame sa zrazu pošmyklo a v zlomku sekundy padala do diery.
,,Mami nieeee!!!!" Naťahovala som sa, že ju chytím lenže mne sa pošmyklo tiež a začala som padat aj ja. Uz som bola zmierena s tým, že zomriem ale niekto ma znovu vytiahol na "rovnu zem" a v ten moment na nás spadla budova.-

Otvorila som oči a rýchlo sa posadila. Oči som mala uplakané a bola som cela spotená ako keby som bežala maratón. Áno bol to len sen. Tengo sen sa opakuje každú noc od doby kedy sa to stalo. Su to už 4 roky. V ten deň som starila mamu a aj pamäť. Normalne by som si nic nepamätala. Vedela by som, ze bola niaka nehoda a, že som pri nej stratila mamu. No kvôli tomuto snu sa každú noc budím spotená a uplakaná. Z niakeho neznámeho dôvodu sa prebudím presne v tú dobu čo na mňa a toho chlapca čo ma zachránil spadne budova. Áno viem, že to bol chlapec lebo v tú chvíľu ma chytili silne paže ktore by dievča mat nemohlo.
A ako inak som zase vstala o 5:00. No a ehm bolo by sa asi pekne predstaviť. Volam sa Y/N a pred týždňom som mala 18. Chodím do posledného ročníka na strednej kde študujem astronómiu. Žijem v Seoule. Milujem vesmír a hviezdy. A to vďaka mojej mame. Prezivala ma hviezdička, ukazovala mi suhvezdia a na 13 narodeniny mi dala náhrdelník na ktorom bol mesiac a hviezda.
Byvam s otcom logicky. Som jedináčik. Ked sa otec dozvedel, že mama zomrela tak sa psychicky zrútil. Asi rok musel chodik na psychiatriu. Ale dnes uz je v poriadku. Ako stale je smutný veď kto by nebol ale uz je aspoň normálny. Pracuje ako dodávatel materialu na stavbe. To znamena, ze celkom často nie je doma. Mne to ale ani veľmi nevadí. Ako mám ocka rada, ale ten pocit, ze mate cely dom pre seba je proste super. Dobre dost predstavovanie. Vytrepala som sa z postele a namierila si to do kuchyne kde som si urobila vianočku s maslo a džemom. Jednoduché a dobré. Na stole bol niaky papierik. Vzala som ho do ruky a prečitala.

Ahoj zlatko. Prepác ale musel som odýsť kvôli práci. Vratim sa za týždeň. Peniaze máš na stole v obývačke. Uzi si 1. den v škole hviezdička. Budeš mi chybat.
-ocko

Super. Mám týžden dom pre seba. Oh a áno. Dnes idem po letných prázdninách zase do školy.

Ked som dojedla, dala som tanier do umývačky a vydala sa do kupelne. Tam som si umyla zuby, rozčesala do hniezdo čo som mala na hlave, umyla si tvár a vsetky tieto glupocinky. Potom som išla do izby kde som si asi pol hodinu vyberala čo si oblečiem. Nakoniec som si vybrala toto.