3.

115 3 0
                                    

- Y/N -
Vošla som do domu a zvalila sa na posteľ. Heh woow čo sa práve stalo? Asi mi úplne šibe. Ach no budem sa tváriť, že sa nič nestalo. Prešla som do kúpelne. Tam som si urobila večernú rutinu. Prišla som naspäť do izby kde som si obliekla obrovske tričko a šortky a unavená zaľahla do postele

-Later-
Spadla na nás budova. Ja a ten chalan sme stále boli v objatí. Bol to zázrak, že na nás nespadol ani jeden kus tej budovy. Pozrela som sa do uslzenej tvare toho chalana. On sa na mňa smutne pozrel, vyvliekol sa mi z objatia a spadol na zem. Bola som prekvapená a nevedela som čo sa deje. Chlapec silno privrel oči z ktorých sa mu silno valili slzy a chytil si nohu. Pozrela som sa na jeho nohu a neverila som vlastnym očiam. Jeho stehno bolo prepichnute obrovskym drôtom. Kľakla som si ku nemu a dala som mu prec ruku z jeho nohy. Ale to bol zlý nápad. Mne je totiž zle z krvi a keď som videla tú krv tak sa mi zahmlelo pred očami a odpadla som. Zarzu som citila ako mi niekto dáva jemne facky a niečo hovorí trasúcim hlasom.
,,Hej, hej prosím zobuť sa! Prosím! Bojím sa a nechcem tu byť sám." Poslednu vetu povedal trochu tichšie a ja som otvorila oči. Chytila som sa za hlavu lebo sa mi trochu zatočila. Ten chalan mi pomohol posadiť sa.
,,Pre boha si v pohode?!" Spýtal sa ma ustrachane chlapec.
,,Hej iba mi je zle z krvi heh. Ale nemala by som sa to pýtať ja teba?! Veď máš prepichnuté stehno!" Ukázala som na jeho nohu.
,,No a? Ved nie som z cukru." Uchechtol sa. Chcel to uhrat na frajera no v jeho očiach som videla strach a smútok.
,,Heh jasné. Sorry, ze sa starám." Povedala som ironicky. Ja viem, ze som hnusná ale ľudia, prave mi zomrela mama a este sa tu mám s ním naťahovať.
,,No tak pozri. Myslíš, ze je dobrý nápad hádať sa ked sme pod kúskami budovy ktore na nás môžu každú chvíľu spadnúť?" Vazne povedal a zamračil sa.
,,Prepáč." Povedala som a zapichla svoj pohľad do zeme. Sedela som opretá o kameň a on tak isto. Mne sa valili slzy po tvári. O takomto čase sme mohli s mamou sedieť v cukrárni a smiať sa. Pri spomienke na ňu som sa este viac rozplakala. Cítila som ako sa na mňa ten chlapec pozerá.
,,Si v pohode?" Opýtal sa ma. Ja som si rychlo utrela slzy.
,,Hej. Ved sa mi iba trochu zatočila hlava." Povedala som a snažila som sa to zahrať na hrdinku.
,,Nie, ja som nemyslel tvoju hlavu. Ehm...to s tvojou mamou." Opýtal sa ma opatrne a ja som zamrzla.
,,Ou...h-hej s-som." Povedala som koktavo. Slzy sa mi zase začali kotúľat po tvári pri spomienke na mamu.
,,Bože dievča. Nehraj sa na hrdinku a poď sem." Nechápavo som na neho pozrela. On iba kyvol rúkou, že mám ísť ku nemu. Ach no čo. Objatie naozaj potrebujem. Smrkla som a priplazila sa k nemu. Ľahla som si na jeho rameno a on si dal ruku okolo mojich ramien.
,,Neboj, niečo o tom viem ked stratíš niekoho z rodiny. Aká to je diera v srdci. Tiež som práve stratil rodičov." Povedal smutne a ja som sa na neho prekvapene pozrela.
,,Dnes som mal mat finále basketbalóveho zapasu. Heh kebý sme vyhrali boli by sme najlepší v Korei. Moji rodičia ma tam viezli. No zrazu prišla ta diera. Ja som stihol vybehnúť z auta ale rodičia to už nestihli a spadli aj s autom do dieri." Neposlušná slza mu presla po líci. Ja som mu ju palcom utrela a prikyvla na náznak, že chápem. Viem, že v takýchto situáciach slova netreba.
Boli sme chvilu ticho no ja som to prerušila.
,,Ako sa vlastne voláš?" Pozrela som sa na neho.
,,Volám sa Y....." Usmial sa a z niakeho divneho dôvodu aj ja. Ved som to meno vôbec nepočula.

Otvorila som oči. Tento krát som nebola spotená a uplakaná. Vyzeralo to ako pokračovanie toho sna. Úprimne tento bol lepší. No okej. Vytrepala som sa z postele a ako vždy som išla do kuchyne. Ako vždy vianočka s maslo a džemom na raňajky.
Ked som dojedla dala som riad do umývačky a išla do kupelne. Tam som si umyla vlasy, rozčesala vlasy atď. Po vsetkých tých glupocinkách som išla do izby kde sa začalo to prave rozhodovanie. Otvorila som skryňu a poobzerala som si všetko moje oblečenie. Dnes mám íst do toho planetária takže potrebujem na seba niečo pekné. Asi niake šaty. Nakoniec som si vybrala toto:

Osud~ YOONGIWhere stories live. Discover now