Osud~ YOONGI

5.

-Y/N-
Ráno som sa zase zobudila o 5:00. Dala so na seba huňatú mikinu a zišla dole do kuchyne. Vybrala dom panvicu a začala robiť palacinky pre Moon Soo a Yoongiho. A áno, stále som na neho nahnevaná. Neviem čo to včera doňho vošlo. Neviem čo sa s ním deje. Ach, no nič.

Urobila som cesto na palacinky a po kúskoch ho vylievala na panvicu. O chvíľu v kuchyni rozvoniavali teplé palacinky. Už som to chcela dať na tanier no niekto vošiel do kuchyne.
„A-ahoj." Povedal neisto Yoongi. Ja som iba kývla hlavou na pozdrav.
„Čo robíš?" snažil sa o úsmev no moc sa mu to nedarilo.
„Palacinky." Povedala som bez emocií.
„Tie mám rád. P-počuj, prečo si tak skoro hore? c je iba 5:40." Snažil sa udržiavať konverzáciu. Ja sa ho môžem opýtať to isté.
„Neviem či ti to má hovoriť aby si sa nenaštval." Povedala som hnusne. No čo? On si za to môže.
„Ach Y/N." Smutne sa pozrel do zeme, prišiel ku mne a objal ma. Chcela som ho od seba odstrčiť ale moje ma neposlúchalo.
„Pozri. Prepáč. Naozaj neviem čo to do mňa včera vošlo. Nechcem sa s tebou hádať." Na chvíľu stíchol.
„Prosím odpusť mi to. Mám ťa rád a nechcem ťa stratiť kvôli tomu, že som debil." Ešte silnejšie ma objal a cítila som ako mám mokré rameno. Rýchlo som sa od neho odtiahla a pozrela do jeho uplakaných očí. Bože, veď na toto sa nemôžem hnevať. Usmial so sa na neho a palcami mu utrela slzy. Smutne sa na mňa pozrel a potiahol nosom.
„Yoongi. Už som ti dávno odpustila. Len ma to mrzelo lebo som nevedela čo som urobila. A teraz sa jedz lebo budeš hladný." Milo som sa na neho usmiala a on prikývol a sadol si za stôl.
„Mm. A už mi konečne povieš prečo si tak skoro hore?" opýtal sa kým sa napchával palacinkami.
„Ach, no dobre. Pred štyroma rokmi som bola pri tej nehode a a spadla na mňa budova. Vtedy som stratila aj mamu. Od vtedy mám sny z toho dňa a vždy sa zobudím o 5:00 ráno." Oprela som sa o linku. Yoongi chcel niečo povedať no do kuchyne vošla Moon Soo.
„Dobré ráno." Pretrela si unavené oči a zívla si.
„Ahoj. Sadni si, máme palacinky." Povedala som a ona si s úsmevom sadla za stôl.
„Ty jesť nebudeš?" opýtal sa ma Yoongi s plnými ústami.
„Nie, nie som hladná." Naozaj nie som. Celkom prekvapivé lebo väčšinou jem vkuse.
„Najedz sa Y/N. budeš hladná potom." Yoongi sa na mňa pozrel psími očami a ja som nemohla odolať. Sadla som si ku nim a spoločne sme sa najedli.

-Time skipe-Yoongi-
Kráčame spolu do školy no ani jednému z nás sa nechce. Dnes je strašne pekne. Najradšej by som ostala vonku.
„Inak Moon Soo. Všimol som si, že to "rande" s Jungkookom dopadlo celkom dobre. Uškrnul som sa na ňu.
„Áno. Ste spolu strašne zlatý." Y/N sa na ňu usmiala.
„Hej no heh. Tak trochu sme sa dali do kopy." Moon Soo nabrala červenú farbu do líc.
„Ježiš aj ja chcem také." Y/N smutne zakňučala. Chcel som ju objať len aspoň chytiť za ruku. Neviem čo to so mnou je. To dievča mám v poslednej dobe stále v hlave. Ach bože už mi prepína z toho učenia.

Už sme boli v škole. 1. hodina je matematika. Ach bože, ako ja ten predmet nenávidím.
„Ľudia? Nechcete ísť po škole niekam do kaviarne?" Moon Soo sa nás opýtala s nádejou v očiach. Pozrel som sa na Y/N a čakal na jej reakciu.
„Prepáč Moon Soo ale dnes začíname v práci. Musíme tam ísť po škole." Povedala s ľútosťou v hlase Y/N. jaj a fakt. Mi dnes začíname v planetáriu.
„Ou, dobre nevadí. Pôjdem s Kokom." Milo sa usmiala Moon Soo.

-Time skipe-
Konečne nám skončila škola. A teraz robota. Trochu sa mi nechce ale aspoň tam bude Y/N.

Vybrali sme sa na autobus.
„No čo. Tešíš sa na 1. deň v práci." Y/N sa na mňa povzbudivo pozrela.
„Aj hej." Usmial som sa a užíval si cestu.

Vystúpili sme z autobusu a vstúpili do planetária. Pred recepciou nás už čakal riaditeľ.
„Tak vás tu vítam. Slečna Y/N, vy pôjdete somnou. Chcem vás s niekym zoznámiť. Yoongi vy môžete začať pracovť." Povedal riaditeľ a ja som prikývol. Išiel som sa prezliecť do unoformi a sadol si za svoj pracovný stôl.