Spojené Svinstvom (ff Liam Payne)

5. Opitá neznáma

V luxusnom lietadle som si sadla na jednu zo sedačiek na konci a oprela som hlavu o okno. Hlavou mi prebiehalo veľmi veľa myšlienok, no najhlavnejšia bola tá, že už sa nemusím zaoberať Kylom a jeho správaním.

Obzrela som sa okolo seba a na stolíku vedľa mňa boli dve také isté zložky. Nemala som náladu zistiť kto bude mojou ďalšou pracovnou záležitosťou a tak som si chcela oddýchnuť. Počula som šuchot oblečenia a keď som otvorila oči tie druhé na mňa hľadeli so zvedavosťou.

"Ty si to nechceš prečítať?"spýtal sa ma a ukázal na zložky. "Nie, potrebujem najprv skľudniť nervy, potom sa vyspať a až vtedy si to prečítam," odpovedala som mu, no to som už pozerala ako on jednu z nich otvoril a zapískal. "Fíha, tak na toto sa konečne teším," zaleskli sa mu oči a ja som tými svojimi pretočila až tak, že by som mohla vidieť hviezdičky. "Má to až príliš veľa spojené s tvojou prácou?" bolo jediné čo som chcela vedieť. "Neboj sa aj ty si užiješ," zahlásil s divným úsmevom a ja som už naozaj vôbec, ale že vôbec nechcela vedieť čo sa tam nachádza.

Keď pochopil, že so mnou už nebude reč pobral sa na druhú sedačku kde si znovu otvoril zložku a čítal si papiere. Párkrát sa na niečom zasmial a plne si uvedomoval, že tým chce len zvýšiť moju zvedavosť. Otvorila som ústa, no nespýtala som sa otázku, ktorú by odo mňa možno očakával. Namiesto toho som mu podložila otázku, na ktorou som si už dlho lámala hlavu:" Ako sa o nás dozvedeli tie krysy od ministra?"

"No vieš, tak nejak som na ostrove prechádzal všetky siete. Napojil som sa na každú, až kým som nenarazil na tú v hoteli. Sophia ju použila na pridanie fotiek na socialných sieťach. Pridala tam nejakú fotku s polohou a tak presne vedeli kde sa nachádza. Preto som ti povedal, že sa máš ponáhľať," pozeral sa na mňa z diaľky a keby sedel tu pri mne dostane jednu pozauši s tým magazínom čo je povedľa.

"A to si mi kedy chcel povedať?" znovu sa mi zdvíhal tlak. Ako mi môže zatajiť takú informáciu?

"Vieš presne som vedel, že ti rupnú nervy a na mieste by si určite zabila Kyla ak nie aj Sophiu," zaškeril sa na mňa. Zamračila som sa na neho a zrolovala som ten magazín.

"Ak chceš môžeš namiesto nich ty dostať," povedala som ako nejaký šialený sériový vrah, ktorým možno aj som a šialene som sa na neho usmiala. Reálne by som povedala, že som videla ako sa mi lusknutím prstov stratil z môjho dohľadu niekde dopredu lietadla. Pre jeho šťastie tam aj zostal do zvyšku letu do Londýna.

Po hodine letu sme konečne pristáli na letisku. Pri vystupovaní z lietadla som sa pretiahla a počula som zapukanie pár kostí. "Starneš," poznamenal Daniel a ja som mala naozaj chuť mu tresknúť. Zišla som z posledného schodu a otočila sa. Tento čas využil na to aby ma predbehol. Snažila som sa ho chytiť za jeho modrú košeľu. Keďže som však v druhej ruke držala zložku, vytrhol sa mi a ja som nemala chuť ho naháňať. Predtým než vošiel do auta som však zakričala: "Len aby si vedel som čerstvá 22-tnička!"

"Ja viem," bolo posledné čo som od neho počula, kým nezavrel za sebou dvere. Povzdychla som si. Všimla som si pohľady našich bodyguardov. Ešte stále neviem pochopiť, načo nám sú, keď by som určite vedela spraviť lepšiu prácu ako oni, ak by šlo do tuhého. Niektorý na mňa hľadeli s hnusením, iný so skrytým obdivom. Už som si na to zvykla.

Rýchlo som sa popohnala k autu, pretože mi začalo byť zima. Určite muselo nedávno pršať, svedčili o tom aj menšie mláky. Asi som sa až príliš ľahko prispôsobila gréckemu podnebiu.  V aute bolo o niečo teplejšie a ja som sa snažila sa nejak zohriať. "Slečna Jane o chvíľu budeme pri vašom byte," oznámil mi vodič, ktorého som predtým ešte nevidela. "Fajn," odpovedala som a snažila so čo najviac zohriať, pretože čoskoro už budem preč z tohto príjemne vyhriateho auta a presuniem sa do rovnako chladného bytu.

Auto zastavilo a vodič mi pomohol vybrať batožinu. V jednom mojom ruksaku boli aj kľúče, ktoré som vybrala a vybrala som sa ku vchodu. Za sebou som ťahala jeden kufor a v ruke som mala menší kufrík s pár zbraňami. Počkala som na výťah a keď sa jeho dvere otvorili pozrela som sa na svoje vchodové dvere. Celé 6. poschodie patrilo len mne, teda nie mne, skôr CGA, no tento byt bol pridelený mne. Otočila som kľúčmi a vošla do predsiene. Všetko som v nej nechala, len zložku som dala na kuchynský ostrovček.

Chladničku som našla plnú a byt bol uprataný. Určite niekto prišiel predo mnou to tu pripraviť. Rozhodla som si spraviť čaj. Zapla som teda rýchlovarnú kanvicu a zatiaľ som sa pozerala von na sivý Londýn. Započula som zapípanie a vriacou vodou som zaliala čierny čaj. Pridala som k tomu mlieko a počkala kým to vychladne. Posadila som sa aj so čajom za stôl a hľadela na moju batožinu. Vybaľovať to bude úplne zbytočné. Zahľadela som sa na zložku a rozmýšľala či ju už otvoriť. Pekne ma štvalo, že Daniel už vie, čo alebo teda kto je ten šťastlivec, ktorý potrebuje naše služby. Pomaly som srkala čaj a po chvíli ho nechala tak. Nemám náladu na nič, no na jedno určite mám. A to je dobrý alkohol. Rozhodla som sa preto ísť do môjho obľúbeného baru, no najprv som zhodnotila, že súrne potrebujem sprchu.

Čakala som, že mi bude trvať dlhšie sa prichystať, no keď som sa pozrela na hodiny, nebolo to až také zlé. Bolo len 17:32 a tak som sa rozhodla, že sa prejdem a budem dúfať, že v tom bare neprídem medzi prvými. So sebou som si zobrala nový mobil, ktorý na mňa čakal na jednej z poličiek, kľúče a zbraň, ktorú som si dala pod koženú bundu.

Ocitla som sa na známej ulici. Kývla som hlavou bodyguardovi pri dverách a on ma okamžite pustil. Vstúpila som do jedného z luxusnejších barov v meste. Očakávali by ste od toho teda, že tu budú muži ako tak na úrovni, no nie. Chlípni sú teda stále. Prešla som k baru, kde som si sadla na stoličku a barman sa ku mne postavil.

"Nič nehovor, vidím to na tvojej tvári," ozval sa rýchlejšie ako ja a tak som mu len kývla hlavou. Bola som tu celkom stálica. Rozhliadla som sa a v kúte som zbadala dievča, ktoré tu teda vôbec nesedelo. Vybralo si miesto v kúte. Mala zaklonenú hlavu a pred sebou asi 15 pohárikov vodky.

"Kto to je?" kývla som Jamesovi, kým mi podával pohár.

"Sám neviem, zjavila sa tu pred hodinou a odvtedy tam sedí a objednáva si stále to isté. Takto ešte síce nesedela, takže neviem či náhodou nezaspala," odpovedal mi na otázku. Ako keby nás počula zrazu sa zdvihla a namierila si to k nám. Jej rovnováha nebola práve najlepšia no na 15 pohárikov to bolo bravúrne. Na malý moment sa pozrela na mňa a potom následne otočila svoju hlavu k Jamesovi.

"Dám si ešte 2," vyšlo z nej a jemne sa popotácala na mieste. "Myslím si, že už stačilo, nie?" ozvala som sa k nej. "Nieeee," zamračila sa na mňa a ja som sa na ňu nesúhlasne pozrela.

"Ale áno, neberiem námietky," oznámila som jej a ona zamrnčala. Čisté decko toto.

"Aspoň jedno!" namierila na mňa ukazovák a ja som teda prikývla.

Počkali sme teda na Jamesa a sadli sme si do jej kúta. Po dlhom tichu som musela niečo povedať: "Nikdy predtým som ťa tu nevidela," bolo prvé čo mi napadlo povedať.

"Ja viem, ani ja teba," cez zatvorené oči mi oznámila. Ak mi bude takto odpovedať konverzácia bude stáť za hovno.

"Ako si sa tu ocitla?" spýtala som sa jej. "No vieš prišla som sem na nohách," sarkasticky mi odpovedala a vôbec by som to od nej na pohľad nečakala.

"Okej, keď ma tu nechceš, ja tu nepotrebujem s tebou zabíjať čas,"nahnevaným tónom som jej dala vedieť a postavila som sa z boxu. Už som spravila pár krokov, keď ma chytila za rukáv a povedala: "Urgentne potrebujem spoločnosť."

Naozaj neviem čo ma presvedčilo, že som si k nej naspäť sadla. Radšej som už nič nevravela, len som rozmýšľala nad tým čo všetko sa dnes vlastne pokašlalo.

Prešla naozaj dlhá chvíľa, za ktorú som si hrala s pohármi, keď ona ticho vyhŕkla: "Ja som niekoho zabila,"