~Nie,Jungkook!Nedovolím ti skočiť z mosta!~{j.jk}

12.

,, Eemm... Prepáč-te?" letmo som sa usmiala.
,, To je v poriadku, inak ja som Jungkook, Jeon Jungkook. Teší ma" podal mi ruku, ktorú som samozrejme prijala.

,, Ja som Y/n, aj mňa teší" som ma seba pyšná, že som nekoktala.
,, Prepáč, ale budem musieť ísť. Verím, že sa ešte niekedy stretneme, Ahoj!" posledný krát mi venoval úsmev, a odišiel.
,,Ahoj!"

Aj ja verím, že sa ešte niekdy stretneme.

Pošepkala som si, a pobrala sa domov.
Doma nebolo nič, zaujímave. Tak som len mlčky sedela na posteli v mojej izbe, a rozmýšľala nad stretnutím s Jungkookom.

Nikdy som si nepomyslela, že ho stretnem.
Ale stále mi nedával zmysel prečo sa na mňa pozeral, vždy keď bol parku.

Jungkook pov.
Pesničku som dnes nakoniec ani, nedokončil vybral som sa do parku a chcel vidieť znovu to dievča.

Bol som tam už hodinu, a nikde som ju nevidel. Bolo už dosť hodín, tak som sa pobral domov. Cestou som omylom do niekoho vrazil. Pozrel som sa mu pomýli do očí a do tváre. Bola to ona. Tá čo ma zamestnáva v myšlienkach o nej.

________________________________

,, Eemm... Prepáč-te?" letmo sa usmiala.
,, To je v poriadku, inak ja som Jungkook, Jeon Jungkook. Teší ma" podal som jej ruku, ktorú prijala.

,, Ja som Y/n, aj mňa teší" má krásne meno. No na spomienku, že chalani budú zase vyzvedať, kde som bol, som jej to nestihol povedať.
,, Prepáč, ale budem musieť ísť. Verím, že sa ešte niekedy stretneme, Ahoj!" posledný krát som jej venoval úsmev, a odišiel.
,,Ahoj!"
________________________________

Aj ja verím, že sa ešte niekdy stretneme.

Počul som ako to celkom potichučky zašepkala. Nad tou vetou som sa usmial, a pokračoval v ceste domov,s myšlienkou, že som mohol vidieť z blízka jej krásnu tvár.