~Nie,Jungkook!Nedovolím ti skočiť z mosta!~{j.jk}

7.

Jungkook pov.
Išiel som sa prejsť po parku neďaleko nášho domu. Chcel som ísť trochu na vzduch. Ako som tak išiel, tak som uvidel jedno dievča. Bola sama a prechádzala sa v parku pár metrov odomňa.

Moc som jej do tváre nevidel, ale bola krásna. Dlho som sa na ňu pozeral. Keď som si všimol, že si všimla môj pohľad na nej, tak som radšej zrak odvrátil. Nechcel som ju vystrašiť. Prechádzal som sa po parku asi tak hodinku. Potom mi bola už zima,tak som sa pobral domov. To dievča sa mi niak zarylo do pamäte, nemohol som ju s tade dostať.
Ešte sa mi toto nikdy nestalo. Čudné. Do vlasov mi fúkol studený vánok. Zostalo mi ešte viac zima, tak som zrýchlil krok.

Y/n pov.
Ráno som sa zobudila a ledva vytrepala z postele. Rodičia doma tentokrát neboli,teda aspoň ja som ich tu nevidela a ani nenašla.

,, Asi už išli do práce"sadla som si na stoličku ktorá bola pri bare a uvidela obálku. Neviem čo ma to napadlo ale tú obálku som zobrala a otvorila. Trochu som zostala v šoku.

V obálke bolo uvedené, že moja sestra predala náš dom na Slovensku pod súhlase s mojimi rodičmi. A ešte, že budem teraz v Kórei a budem tu chodiť aj na školu. Veľa nových informácií na mňa.
,, Ale ako?!" nechápala som to, a ešte by ma zaujímalo kedy mi to chcú povedať.

Som tu ledva dva dni a zrazu toto. Ani som sa poriadne nerozlúčila s Vaness, a čo môj domov. Vyrastala som tam. Žila som tam 19 rokov? Nie, nie toto musí mať predsa niake vysvetlenie. Normálne ma prešla aj chuť po dobrých teplých raňajkách. Obálku som zatvorila položila ju na to samé miesto a išla sa obliecť a niečo zo sebou urobiť, konkrétne s mojou tvárou a vlasmi.

Tá obálka a všetko v nej čo bolo napísané mi stále vrátilo v hlave. Celý deň bola iba toto jedna vec na ktorú som myslela. Už ma to aj po celom tomto dni užieralo. Keď bolo presne 19:00 sadla som si na gauč a čakala rodičov.

,,Ahoj zlatíčko"uvidela som moju maminu v dverách ako sa usmieva, za ňou stál aj otec.
,, Ahojte" pozdravila som ich ale už bez úsmevu.

,, Deje sa niečo?"môj otec si hneď všimol, že som bez úsmevu. Prišla som pri bar, zobrala tú obálku a podala mu ju
,,Tati prečo? Ako? Načo? Začo?!"
,, Ach dcérka, sadni si vysvetlím ti to"sadla som si, chcela som počuť pravdu.

Jungkook pov.
To dievča z parku som stále nemohol dostať z hlavy. Rozhodol som sa, že dnes pôjdem znova do toho parku možno ju tam uvidím, a možno nie.Dnes sme mali také menšie voľno. Takže moje myšlienky boli nastavené len na to dievča. Napadlo ma čo keby som niečo napísal a mohol z toho urobiť pesničku?zobral som pero papier a rozmýšľal nad prvou vetou. Názov vymyslím podľa toho textu pesničky.

That love?
I'm still thinking about you.당신은 아름답고 좋네요.나는 당신을 내 머리에서 꺼낼 수 있습니다. That love? 아, 그렇지 않아요. Who knows. You're my star 나는 하늘에서 찾으려고 노력하고 있습니다.  언젠가 보자  나의 희망은 여전히 ​​날마다 성장하고 있습니다.  당신 때문에 기분이 너무 좋아요.You work wonders with me.That love?

Zatedy som vymyslel len toto a som s tým spokojný. Z takého krátkeho momentu/zážitku môže vzniknúť aj nový hit.

Y/n pov.
,,Y/n ide o to, že mi s maminou chceme aby si bola tu s nami v Kórei. Aby si tu skončila školu. A preto sme sa rozhodli urobiť toto. Viem, viem veľmi zlý a čudný nápad,ale je to tak. Toto je život Y/n. Prinesie ti veľa prekážok, ale tie prekážky su na to aby si ich prekonala. V tých prekážkach sa uvidí aká naozaj si a ako si dostatočne silná. Ľudia sú zlý, nie všetci ale väčšina áno. Musíš si dávať veľký pozor. Teraz keď si už rok dospelá musíš byť viac priebojnejšia. Kúpili sme ti s maminou dom.Zajtra alebo pozajtra sa tam nasťahuješ a budeš tam bývať. Je to tu blízko tohto nášho domu. Ak chceš tak choď teraz do izby si to všetko premyslieť. A prosím nikdy nezabudni na moje slová"

,,Tak dobre tati idem do izby si to premyslieť, a aj sa zbaliť"
,, Dobre srdiečko, choď a drž sa mi. Si silná, ty to zvládneš"usmial sa a ja som odišla do izby. Mám sa nasťahovať zajtra alebo pozajtra? Ach... Čím skôr to budem mať za sebou tým lepšie. Začala som sa baliť a pomaly rozdýchavať čo sa práve stalo.
Rozmýšľala som na tatinové slová. Má pravdu som už dospelá a veľká, musím sa naučiť postarať sa o seba.

Zbalila som sa a chcela ísť ešte na čerstvý vzduch obliekla som sa a išla do toho parku ako včera.

Jungkook pov.
Pesničku som mal z polovice hotovú. Keď som sa pozrela na hodiny, tak som sa rýchlo postavil zo stoličky dal si kabát a vyšiel von smerom k tomu parku. Prechádzal som sa tam dobrú pol hoďku. Ale moju nádej som stále nestrácal.

A zrazu som ju uvidel. Bola to ona. Tá ktorá ma tak okúzlila. Môj pohľad si o chvíľu všimla a tiež sa na mňa pozrela. Naše podhľady sa stretli a ona sa usmiala ale aj začervenala. Bol som rád. Myslím, že už mám vymyslené pokračovanie pesničky.

Y/n pov.
Vyšla som z domu a išla to toho parku prechádzala som sa, keď v tom som si všimla toho istého muža ktorý na mňa pozeral aj včera. Naše pohľady sa stretli a ja som sa proste musela usmiať a priznám sa aj začervenať. Ten muž mi niekoho pripomínal.

No je stále pre mňa otázkou koho? Chcela by som vedieť kto to je. Kto je ten človek ktorý sa na mňa stále pozerá? A prečo práve na mňa? Mám byť šťastná alebo sa mám báť?!Mám ísť za ním, alebo čo ak on príde za mnou. Ako uchýl nevyzerá. A podľa mňa ani nieje. Tak kto to potom môže byť.. Hhm?