Mafiánova princezná ❤️

13. ❤️ Stretnutie

,,No tak, so mnou to je jasné." Ozval sa nadšene Leo. ,,Bolo to na párty! Pred troma dňami." Zasmial sa. ,,Ale s Lolou sa poznáme už rok. Tiež sme sa zoznámili na párty u nejakého chalan. Nemôžem zabudnúť na naše prvé stretnutie! Pamätám si, ako Lola plakala pri bare celá nešťastná.  Dokonca si mala roztečenú aj riasenku. V tom čase sa s tebou rozišiel tvoj prvý frajer, ak si dobre spomínam. Vieš si to predstaviť, že doma mal svoj vlastný bar? Teda, kto vie či bol jeho alebo tam býval aj s rodičmi. Vlastne to je jedno u koho sa to konalo." Povzdychol si.

,,Presne tak, Leo. Bola som úplne nešťastná. Môj otec ho nikdy neprijal. Ako aj celá moja rodina. Jednoducho nevyhovoval lebo nebol od nás. Bol to iba obyčajný chalan. Volal sa Ben. Mala som sedemnásť a on dvadsať jedna. Chodili sme spolu iba nejaké dva mesiace. No aj tak som sa stihla do neho zamilovať. Z jedného dňa na druhý sa so mnou rozišiel, bezdôvodne. Cez esemesku. Od vtedy som ho nevidela, ani som sa ho nesnažil kontaktova. Načo aj, nemalo by to zmysel. Život išiel ďalej aj bez neho. No najlepšie na tom bolo, že si my vkráčal do života ty, Leo. Pripime si na naše priateľstvo, keď sa na nikoho iného nemôžeš spoľahnúť, iba na priateľov." Zobrali sme si do rúk poháre s vínom, štrngli sme si a odpili sme si.

,,Dobre teda, Mia teraz povedz ten náš príbeh." Povzbudila ma Lola.

,,To je jednoduché." Usmiala som sa. ,,Spoznali sme sa v prvej triede na základnej škole. Pamätám sa, že sme neboli od začiatku kamarátky. Všetko to začalo tým, keď sme sa cez prestávku hrali na ihrisku. Nejaká baba do mňa strčila, bola som celá špinavá od piesku myslím si, že aj od blata. Asi som mala rozbité aj koleno. Nejak tak to bolo."

,,Presne tak." Potvrdila Lola. ,,Chceli sme sa jej pomstiť, tak sme jej na druhý deň vyliali na hlavu atrament." Zasmiali sme sa tomu. ,,Teraz my jej je dokonca ľúto, boli sme poriadne potvorky.'' Znova sme si štrngli pohármi a odpili si vína.

,,Dievčatá moje, ale ste boli poriadne pomstychtivé." Na oko sa hneval Leo.

,,Celý mesiac sme boli po škole." Pokračovala som. ,,Tako sme sa stali najlepšími kamarátkamy." Usmiala som sa na Lolu a tá my úsmev opetovala.

,,Treba si na to pripit!" Zavelil Leo.

Pripili sme si a hneď na to sme sa pustili do jedla. Už bolo všetko ugrilované a oheň už dohasínal. Trocha sa my začala aj hlava krútiť. Za to môže určite to víno. Dve fľaše červeného už zrazu neboli.

+++

Myslím si, že už bolo asi 10 hodím večer, keď my zazvonil telefón.

,,Mia, nechceš to konečne zdvihnúť? Vyzváňa to už dobrú chvíľku." Upozornila ma Lola. ,,Bolí ma s toho zvuku hlava."

,,Ach, ani som si to nevšimla. Asi som sa zamyslela nad našimi príbehmi." Zdvihla som telefón zo stola. ,,Neznáme číslo. Tak to nebudem dvíhať. Ak je to dôležité zavolajú znovu."

,,Asi to dôležité je. Ešte stále to zvoní, volajúci je veľmi vytrvalý. Čo ak je to niečo vážne? Mia zdvyhni to, pri najhoršom to hneď zložíš."

,,No dobre, Lola. Vypnite teda tú hudbu, chce aj niečo počujem."

Lola sa postavila išla ju do vnútra vypnúť. Len čo hudba stíchla prijala som hovor.

,,Prosím, kto volá?"