Mafiánova princezná ❤️

5. ❤️

Toto nie je možné! Kvôli nejakému kreténovi sme museli doslova vydrhnúť celý dom aby sa leskol, pritom tu vôbec nie je neporiadok. Bože, ako keby k nám mala prísť samá anglická kráľovná, je mi z toho zle!

Už viem, čo spravím aby som ho odo mňa odplašila! Najskôr som si dala strapaté vlasy do gumičky. Postavím sa s radosťou pred zrkadlo a odlíčim sa, nakoniec si oblečiem vyťahané potrhané tričko s nápisom Princess a čierne tepláky, obujem si špinavé čierne tenisky od blata. Tadá! Obzriem sa v zrkadle. No teda vyzerám ako bezdomovec! Perfektné! Ak ho teraz s týmto mojím vzhľadom neodplaším, tak už potom nezaberie asi nič!

„Mia, príď dole! Za chvíľu tu bude Lewis!" zakričal mi z dola otec.

Predstavenie sa môže začať. Zhlboka som sa nadýchla a vyšla som ešte na chvíľku na balkón predtým, ako sa dnes môj život od základov zmení.

Neviem, ako dlho som vonku stála ale určite viem, že ma to zasa postavilo na nohy a nevzdám sa svojej slobody len pre nejakého Lewisa, to teda nie! Budem robiť všetko presne tak, ako doteraz.

Znovu som sa zhlboka nadýchla, ja mám asi halucinácie! Ja vidím toho, toho idiota. To nie je možné, na každej jednej párty som sa s ním pohádala! Sama neviem prečo. To musí byť nejaký debilný žart! Ak je to naozaj pravda, tak potom, potom sa budeme musieť dohodnúť na tom, že sa nedohodneme!!!

„Naozaj si myslí, že si to k nám len tak napochoduje ?" zašepkala som.

Už je za chvíľu presne pod mojím balkónom. Musím teraz niečo urobiť, ale rýchlo. Pretože ak nie teraz, tak už potom nikdy! Obzerám sa okolo seba a uvidím veľký hnedý kvetináč s červenými, maminými, obľúbenými muškátmi. Všimnem si, že stlačil zvonček.

V tej rýchlosti schmatnem umelohmotný kvetináč. Lewis stojí priamo pod balkónom. Už neváham ani sekundu. Načiahnem sa nad zábradlie a spúšťam kvetináč. V tej chvíli sa Idiot pozrie hore a kvetináč ho zasiahne rovno do čela.

„Ups!" zakričala som k nemu: „To bola nehoda, ja tu práve polievam kvety!"

„A kde máš vodu?" spýtal sa ešte otrasený z môjho dokonalého zásahu.

V momente sa otvoria dvere a môj smiech utíchne. Toto nie je vôbec dobré znamenie.

„Pane bože, synu! Čo sa ti stalo?" no jasné, otvoril mu môj otecko.

Potichu sa prikrčím k podlahe balkóna a načúvam ďalej.

„Ale, tak viete, cestou sem..." on sa pozrel hore sem na balkón! OMG on to povie otcovi! „Som stretol nejakého rozčúleného pána, ktorý rozhadzoval po ulici kvetináče."

On sa usmial! On sa normálne usmial! Ako je to možné? Teraz sa mal sťažovať otcovi.

„No nič synu, poďme dovnútra, nebudeme predsa postávať medzi dverami, nájdeme ti niečo na oblečenie."

+++