Mafiánova princezná ❤️

7. ❤️

Mama s otcom len prikývli a odišli. Môj brat sa totiž už dávno vyparil, ani sa mu nedivím, mala by som to spraviť aj ja.

„Neviem, čo chceš so mnou prebrať, ale poďme radšej von," ani som sa nepozrela či ide za mnou, jednoducho som si obula tenisky a odišla som na náš dvor.

„No tak poď, nech to už máme za sebou!" otočila som sa na neho, pretože stále stál na tom istom mieste a tváril sa ako vyoraný.

„Ty sa ma nebojíš?" vypleštil na mňa oči a ani ho nehlo.

Asi ma z neho porazí: „Čo si čakal? Myslel si snáď, že budem pred tebou skláňať zrak tak, ako všetci, ktorí sú z teba dosratí?" ešte stále tam stojí ako socha.

„Preboha živého, pohni tým svojím zadkom! Nemám na teba celý deň, musím sa dostať na párty!" išlo ma poraziť od nervov.

Iba zažmurkal. Konečne sa za mnou vybral, ako keby mu za zadkom horelo. Naozaj sa tohto muža všetci boja? Veď nevyzerá ako mafián.

,,Na akú párty?" áno, stále je vyoraný.

,,Môže ti to byť jedno nie?" odvrkla som mu.

Tak teda nič. Sadla som si v záhrade na húpačku a ten Idiot ma konečne nasledoval. Pravda je taká, že mu aj tak nič iné nezostáva: „Ako som povedala nemám veľa času tak si pohni, musím sa ešte pripraviť!" ani som sa na neho nepozrela, takže neviem, ako sa tváril. Dúfam, že ho prejde kamión do našej „šťastnej" svadby.

„Už mám toho dosť! Si moja budúca manželka a ty drahá princeznička sa nauč správať podľa toho! Nemám čas sa zaoberať tvojimi móresami," posadil sa vedľa mňa. Mňa asi porazí, on si snáď myslí, že sa ho zľaknem alebo čo? Prudko som sa postavila z húpačky a postavila som sa oproti nemu, nech sa teda aspoň rozprávame tvárou v tvár, keď chce byť idiot!

„Čo si o sebe myslíš, že ťa budem počúvať na slovo alebo čo? Nerobila som to doteraz a po svadbe sa to nezmení! Radím ti dobre, mal by si si zvykať, že nerobím všetko tak, ako ty pískaš, idiot! Mám ťa plné zuby a to...," ukázala som na neho prstom a potom som ho ním štuchla do hrude. Trocha detské. ale je mi to jedno. Aj tak mi už veľa času nezostáva, tak si teda budem užívať po svojom.

„Počkaj vlastne nehovor mi nič! Je mi to jedno čo, si myslíš. Ja mám ešte stále svojich 14 dní slobody!" široko som sa na neho usmiala a nezabudla som ho znovu bodnúť do hrude, „Pretože potom po týchto krásnych štrnástich dňoch už nepríde nič dobrého, bude to len temnota a utrpenie!" zakričala som mu to do tváre. Načo sa s ním budem babrať, „Ver mi, bude to poriadne peklo, ale nie len pre mňa, ale aj pre teba!" teraz som stíšila hlas. Je zbytočné bojovať za svoju slobodu, pochopila som to práve teraz. V našom svete niečo, ako sloboda neexistuje! Je to iba výmysel. Otočila som sa mu chrbtom a vybrala sa do svojej izby, pripraviť sa.

„Počkaj, ako to myslíš?"

+++

Hudba duní na všetky strany, presne tak, ako sa my to páči. Na tomto mieste môžem byť slobodná a nemusím sa o nič a nikoho starať. Tu ma zaujíma jediné a to plný pohár chľastu.

„Mia, ty dračica, ale si sa vyobliekala," moja najlepšia kamarátka Lola ma privítala s otvorenou náručou.