BLIND

1.kapitola - 2.časť

•

BLIND
imdiorr

•

"people miss you when you either look good or doing good."

•

1.kapitola
2.časť

•

celú cestu domov premýšľal iba nad ňou. nikoho iného v mysli nemal, iba mariu. chcel ju, tak veľmi ju chcel ale nemohol. hneď ho okúzlila jej krása a jej fantázia ho pohltila. nechápal čo to s ním spravila, ako sa jej to podarilo za pár hodín? stačil jeden pohľad na ňu a všetko v jeho živote nabralo iný smer, ten lepší smer. zrazu aj on vnímal vo svete ten kúsok dobra, ktorý sa volal mária. ona bola taký anjel v jeho pekelne zlom živote. ako sa tak zamýšľal ani nezbadal, že na neho niekto volá. zrazu iba pocítil ako sa mu niekto hodil okolo krku.

,,ale, ale, ale, koho to tu dnes máme? rommeo, rommeo čo tu robíš?" spýtal sa ho hnedovlasý chalan s miernym strniskom. ,,jja trošku som sa nechal uniesť myšlienkami a nevšimol som si kam som zašiel." koktavo a bojazlivo zo seba vysúkal na svoju obranu rommeo a hodil na neho ospravedlňujúci pohľad.  začal dúfať v to, že dnes dopadne lepšie ako naposledy, no očividne mu to nebolo súdené. ,,kam si myslíš, že ideš develress?" chlapec ho pritlačil k stene, tak aby mu zabránil v akomkoľvek pohybe a chytil ho pod krk. rommeo nebol nejaký veľký bitkár, skôr sa konfliktom a ľuďom, ktorí by mu vedeli nakopať riť, vyhýbal. no dnes sa mu to nepodarilo, dnes ho jeden z jeho najväčších nepriateľov dobehol.
v tú sekundu sa už naozaj aj modlil ku všetkým svetým aby ho niekto zachránil , no každý kto prešiel okolo sa tváril že ich nevidí. no nemohol sa čudovať, veď ho dusil samotný diabol z pekla.

,,taylor! taylor, nechaj ho! taylor počuješ!" jeho strážny anjel, jeho spása dobehla!  jull, jeho prvá láska zabránila v tom aby ho jej psychopatický brat zabil. najprv ľútostivo pozrela na neho a potom vražedne na svojho brata. chodila s ním do triedy a občas sa spolu rozprávali počas prestávok. istú dobu jej dokonca písal piesne, teda pokúšal sa o to. snažil sa upútať jej pozornosť, no jej brat ich ešte ani nevzniknutý vzťah razom zatrhol. vraj je rommeo až priveľký rommeo, slaboch. ,,jull, koľkokrát som ti hovoril aby si z toho zasratého domu nevychádzala?! to je tak ťažšké pochopiť!" začali sa tam hádať a tak sa nášmu bojkovi naskytla príležitosť na útek. z posledných síl sa postavil na nohy a iba s  rýchlym a vďačným pohľadom pozrel na jull. prišla ako jediná zastaviť svojho arogantného a psychicky chorého brata v tú pravú chvíľu, toto gesto jej nikdy nezabudne.

utekal z jeho bloku tak ako mu nohy a kondička dovolili. keď už konečne zbadal prvý karavan na lúke, bol rád. spomalil a vydýchal sa. dotkol sa svojho boľavého krku a tak vyvolal zase myšlienky na dnešný večer. jediná dobrá bola myšlienka na jull, ktorú tak dlho nevidel.

nechápal, prečo on? chcel byť taký ako bol taylor, no chcieť je pekná vlastnost. "nestačí len chcieť musíš preto niečo aj urobiť a hlavne obetovať!" kričali na neho jeho myšlienky. uznal, že majú pravdu, veď aké ťažšké može byť stať sa druhým, možno aj lepším taylorom? stačí len na sebe trochu zapracovať, zlepšiť si kondičku, vybudovať si sebavedomie a stať sa ľadovou sochou bez slabiny. a tu dostal odpoveď na svoju otázku.  on nevie byť bezcitná beštia ako je taylor, nevie nenávidieť celý svet a každého jedného na tejto zemi iba preto čo sa mu stalo. áno aj on má ťažšký život, ale kto nemá?  tiež si toho prežil veľa a možno aj viacej ako taylor, no nie je dostatočne zničený na to aby zakopal svoje pocity pod zem. a to ho podľa neho robilo slabým, no mýlil sa.  lebo pocity, tie mu dodávali vnútornú silu. a tá bola omnoho dôležitejšia ako tá vonkajšia, ktorú mal taylor.

,,rommeo, ěste že som ťa stretla," zastavila ho  staršia pani už skoro pri jeho karavane. ,,kedy mi hodláš dať peniaze za posledné mesiace? vieš, že nemožem čakať večne." napravila si okuliare a smutne na neho pozrela. dobre vedela, v akej situácii sa nachádza no aj tak myslela iba na svoje peniaze. veď kto by nemyslel v takejto dobe. rommeo si len smutne a deprimujúco povzdychol. "čo sa v mojom živote ešte dneska dobabre?" nemusel ani dlho čakať a už ďalší problém bol na svete. ,,jja, o chvíľu už budem mať peniaze, ssľubujem, že do dvoch...dvoch týždňov vám dám všetky peniaze. naozaj do posledného centa! prosím pani morallesova nevyhadzujte ma. pprosím..." zdvyhla na neho ukazovák, čo bolo jeho posledné varovanie. otočila sa a stratila sa za dverami jej karavanu. to bolo v preklade, že súhlasila s tým čo jej povedal ale ak to nesplní tak si može rovno zbaliť veci a odísť. no teraz musel riešiť iný, v poradí už tretí problém dnešného dňa,  a to jeho opitého otca pred ich karavanom. spieval si tam ľudovky, ktoré on z duše nenávidel a otravoval všetkých naokolo za cigaretu so zapaľovačom. "normálne otec roka." pomyslel si ironicky. s nie nadšeným výrazom sa vybral k otcovi. horko-ťažko ho dostal po malých schodíkoch do karavanu a potom do postele. pri postel mu dal ešte kýbel keby chce v noci vracať a na nočný stolík mu položil pohár s čistou vodou a tabletku na boleť hlavy.

nikdy ho nechápal, nechápal prečo musí prepiť celú výplatu. veď on je ten kto by sa mal o neho starať, keď už matka nie tak aspoň on. no jeho otec je k ničomu, okrem slopania a vyvolávania pouličných hádok a bitiek nevie nič iné. čo ho neraz veľmi sklamalo, veď z otca si má brať príklad no keby si berie príklad z opilca, tak už sú na ulici.

•

CaseBlack mucq