Putuje svetom a o nič sa nestará,
Rozložiť si ho je jediné, čo nám ostáva.
Niekedy však robíme veci
len keď na nás slnko svieti.
Nemáme náladu a chuť niečo robiť,
tvoriť, nemáme ho s kým tráviť.
Plynie a kradne nám mladosť z tváre
a úsmev na tvári stále nemáme.
Rozmýšľame na tým, ako ho zastaviť
a cestu, ako sa s inými ľuďmi vyvážiť.
Na konci však každý ostane sám
A je jedno, koľko peňazí, majetkov má.
Chcem sa vzdelávať učiť,
Ale neostáva mi nič, len to odložiť
na ďalší deň, na ďalší týždeň, rok,
ale už potom neurobím žiaden krok.
Ale jemu to je jedno, nie je to jeho starosť, že rýchlo plynie,
Ani sa nenazdáme a všetko, čo sme chceli zrazu pominie.
Snažím sa ho dohnať, chytiť ho za plášť hrdzavý vekom,
Ale on ma varuje: ,,Ak neprestaneš, prejdeš si peklom,
Na čo ma naháňaš, keď mňa nezastaví nik?
Plyniem už od konca a začiatku, nevnímam váš krik,
Tam, dva metre pod zemou v tme
S otázkou ,prečo takto žili sme'?
Nie, nie, vy ste život nežili,
Iba ste ho v strachu a peniazoch prežili."
22.7.20
ESTÁS LEYENDO
Slová, Slová A Slová.
PoesíaMoje amatérske básničky. Rozmýšľala som, či sa s nimi s niekym podelím, nemala som s kým, tak ich dám sem pre prípad, že by si ich chcel niekto prečítať.
