Kliatba večnosti (Nemŕtvi #1)

23. kapitola - Tím

„Ako si ma našla?" spýtala som sa po odchode z Bobovej jedálne. Došli sme k jej autu. Zaparkovala o ulicu ďalej s jedným kolesom na obrubníku.

„Pozerala som ti v škole ponad plece," odvrkla mi. „Aký je plán?"

„Zajtra ráno to pôjdem overiť."

Zamračila sa. „Sama?"

„Áno. Sama. Počula si ich – môže to byť nebezpečné."

Démoni nám nedali veľa informácií. Skôr nám rozpovedali príbeh o tom, ako mal kamarát ich kamaráta ďalšieho kamoša, ktorý často obchodoval s istým mužom. Ten predával na čiernom trhu magické objekty a ako jeden z mála sa udržal v biznise roky. Jedného dňa sa tento ich sprostredkovaný známy vybral na stretnutie s obchodníkom a uvidel ho hádať sa s upírom i krásnou démonkou. Šiel z nej taký strach, že radšej ušiel. Od toho dňa obchodníka nevideli.

Keďže mali naši donášači dlhé prsty, vystopovali dom nezvestného, aby sa mu prehrabali v tovare. Našli jeho chalupu uprostred kopcov na východnom okraji Moon Bay. Napokon však nevošli dnu. Disneyho princezná označila miesto za prekliate a odmietla prekročiť jeho prah. A keďže ich schopnosť fungovala, len kým boli spolu, odišli bez úlovku. Démon v saku to kamarátovi zasa vytkol, ale ten odmietol zmeniť názor.

„Ten dom je prekliaty," zopakoval a ešte si aj odpľuvol.

Carmen naštartovala auto a vyšla na cestu. „Mala som dojem, že sme v tom spolu, Karolina. Radšej nejdem analyzovať dôvody, prečo si sa rozhodla pátrať po tom upírovi," vyhlásila. Vzápätí urobila presný opak. „Chápem, že sa medzi tebou a Caseym tvorilo akési ‚puto'." Nezabudla na úvodzovky. „No netušila som, že až taká emocionálne nestabilná, aby si sa preňho dala zabiť."

„Ja netrpím samovraž –"

„Neprerušuj ma!" Výstražne zodvihla ukazovák. „Nech si plánovala hocičo, mala si nám o tom povedať. Sme tím. Ak veríš, že stretnúť sa s Rogerom je to správne riešenie, v poriadku. Lenže urobíme to spolu." Pevnejšie obtočila prsty okolo volantu. „Pôjdem tam s tebou."

Naklonila som hlavu na stranu. „Sama?"

„Christie je aktuálne nepoužiteľná a Alexandra... má zajtra test z biológie," zahovorila to. „Ak sa upír ukrýva vnútri, počas dňa bude v chalupe uprostred lesa lapený ako myš v pasci. Vystačíme si. Navyše, nie je potrebné zaťažovať dievčatá niečím, z čoho sa môže vykľuť falošná stopa."

Páčila sa mi jej diplomatická odpoveď. A mala pravdu. Znovu.

* * *

Zastavili sme na poloprázdnom parkovisku pri supermarkete. Bolo to najbližšie, relatívne nenápadné a tiež nie úplne zatratené, miesto pri lese. Carmen vytiahla z kufra tašku s golfovými loptičkami, do batoha si vložila vrecká s bylinkami a odkiaľsi vytiahla dýku. Mosadznú rukoväť pokrývali kvetinové ornamenty, vďaka ktorým vyzerala skôr ako niečo, čo patrilo na stenu palácovej zbrojnice. Ja som si priniesla vrhacie nože. Nové, lebo zo starých mi zostali až dva.

Cesta k obchodníkovej chatrči nebola zložitá, hoci nám démoni neposkytli presné súradnice. Zatiaľ čo po nej pátrali, značili si stromy naokolo červenou farbou. Väčšina odtlačkov bola viditeľná a nám ich stačilo nasledovať. Len jedenkrát sme sa stratili, pretože sme niekoľko metrov nevedeli nájsť stopu.

Keď sme sa po vyše polhodine vyšplhali na jeden z mnohých kopcov – čím hlbšie v lese sme sa nachádzali, tým bol terén náročnejší – zbadala som v údolí pod nami náš cieľ. Šlo o drevený domček postavený na kamennom základe, ktorý vyrovnával nerovnú dolinu. Strechu v tvare písmena V pokrývala hrubá vrstva machu a uprostred nej vytŕčal plechový komín.