Kliatba večnosti (Nemŕtvi #1)

16. kapitola - Skladačka

Nasledujúci deň sme ryšavca obkolesili pri jeho školskej skrinke. Pokúšal sa do nej natlačiť niekoľko tučných kníh. Nedarilo sa mu to, pretože v nej mal kopu ďalších, tučnejších. „Prečo sa všetci odrazu zaujímate o Zlaté údolie?"

„Koľkí sa ťa na to pýtali?"

„Ty. Ryan. Teraz vy spolu."

„Áno, to sa rozhodne klasifikuje ako všetci."

Môj sarkazmus buď nepostrehol, alebo bol dobrý v jeho ignorovaní. „Ak si mesiac počkáte na špeciálne číslo –"

„Nemáme čas čakať na vydanie hlúpeho časopisu."

Carmenine ostré slová zapôsobili rovnako ako láskavá prosba. Mike zatvoril skrinku a naoko nenútene sa o ňu oprel ramenom. „Baňa sa zrútila niekoľko mesiacov po spustení prác. Jedni tvrdia, že za to mohla neodborná manipulácia. Iní to hádžu na zemetrasenie. Hoci v tom čase žiadne nenamerali. Došlo k tomu večer, pár minút pred koncom šichty. Z dvanástich mužov tam zostali deviati, z toho traja umreli na mieste. V nasledujúcich týždňoch sa u preživších prejavili divné symptómy. Psychické problémy."

„Zbláznili sa," pretlmočila Christie do laickej reči.

„Áno." V hlase mal rovnaké podráždenie, s ktorým reagoval na moje hlúpe poznámky. „Povedal som ti," obrátil sa ku mne, „že nikto nevie, či za to mohli jedovaté plyny alebo niečo iné. Muži trpeli živými snami. Blúznili. Chceli sa vrátiť do bane. Útočili na každého, kto im stál v ceste. Mama to ako začínajúca doktorka videla na vlastné oči. Jeden z nich dobodal lekára a skoro ho zabil. Potom zomierali. Na infarkt. Na zástavu srdca. Prasknuté cievky v mozgu."

„Povedal niektorý z nich, prečo sa chceli vrátiť?" spýtala sa Carmen.

„Myslím, že ich vypočúvali krátko po incidente. Keď ešte boli pri zmysloch. V mestskom archíve by mala byť uložená kópia správy výskumníčky, ktorá sa v tom vŕtala. Čítal som jej článok. Videla policajné a lekárske správy, lenže výsledky si nechávala do vedeckej práce. Zomrela, než ju publikovala. Niekto jej zistenia skonfiškoval, zapečatil a dostanete sa k nim len s povolením priamo z radnice." Obzrel si nás, potom sa opýtal: „Teraz vážne. Prečo vás to zaujíma? Do dnešného dňa si zo mňa každý uťahoval, sotva som spomenul Zlaté údolie. Hlavne, keď som hovoril o tom vzore..." Pevne zovrel pery.

„Akom vzore?" vyhŕkli sme súčasne.

S kyslým výrazom si nasadil batoh. „Zabudnite na to."

Cam sa k nemu predrala cez medzierku medzi Al a Christie. Hľadeli si rovno do očí, no Mike sa napriek tomu zdal akýsi malý. „O akom vzore to hovoríš?"

S námahou prehltol. „Spomínate si na pondelňajšiu búrku? Od zrútenia bane sa v Moon Bay dejú podobné veci pravidelne. Šialené búrky. Zemetrasenia. Výkyvy elektrickej energie. Mŕtvoly. Prepadnuté ulice. Náhodné vznietenia." Rozhodil rukami. „Som vážne jediný, kto si všíma svoje okolie?"

Carmen mu zovrela tričko. Uskočil dozadu, až batohom vrazil do skrinky. „Chcem vedieť o všetkom, čo si zistil."

Párkrát otvoril a zatvoril ústa.

„Hneď teraz!" Pohla sa, držiac jeho tričko v hrsti. Uhli sme jej z cesty, než nás prevalcovala. „Choďte do archívu. Uvidíme sa večer."

„Ale... Ja... Hodina... Matika..." habkal Mike.

„Toto je dôležitejšie," oponovala mu nekompromisne.

Neodolala som. Priložila som si ruky k ústam a zvolala: „Do toho, tiger!"