Výnimočná

Nováčikovia 3

Tak toto bude perný deň, ozvalo sa mi v hlave svedomie. Nejak  to už zvládneš, znova ten istý hlas. Božeim to ale trvá.

Keď už konečne dorazili, mohli sme vyraziť. „Tak tu sú vaše nové skrinky,“ Lia im ukázala tri skrinky vedľa seba. „Keď vyjdete zadným vchodom a prejdete cez školskú záhradku, uvidíte menšiu budovu. To je naša telocvičňa a športové centrum.“ Prešli sme po schodoch na druhé poschodie. Doslova som videla ako sa v tom Lia vyžíva, že to tu pozná a oni nie. Občas ľudí rada poúča. „Tu je anglická miestnosť. Oproti je chemická učebňa. Na opačnej strane chodby je ......“. Už som to prestala vnímať. Kým sa tam oni vykeciavali o tom kde je čo, premýšľala som prečo sme ich dostali na krk práve my. Čo to má byť? Nejaký trest? Nemám v pláne sa s nimi dnes začať baviť viac ako so spolužiakmi. Možno ani to nie.

To by už stačilo! Už ma to tu nebaví! „Lia to stačí. Už si im to tu ukázala dosť. Sme dohodnuté s Willom, na druhú v kaviarni u Billa. Je trištvrte na dve, mali by sme už ísť.“ „Páni, ty vieš rozprávať. Tak to teda čumím,“ povedal blonďáčik – tuším, že sa volá Dennis. „Ako vidím slušnému chovaniu ťa neučili,“ odvrkla som. „Prepáč, ja len že si taká tichá,“ odpovedal posmešne. „Ona a tichá? Prosím ťa, počkaj keď ju spoznáš,“ uchechtla sa Lia. „Ak ma spozná,“ dodala som. Všetci štyria sa na mňa pozreli s údivom. Asi to odo mňa nečakali. „Fúúúh, zaváňa tu egoizmus. Dievčatko si myslí, že ..“ „To stačí Dennis!“ skočil do toho Michael. „Áno, to už bolo prehnané. Kľudni sa. Bože, dakedy si fakt ako mína. Niečo ťa rozladí a hneď vybuchneš,“ pripojila sa Tanya, otočila sa smerom ku mne „inak je to ale veľmi dobrý kamarát. Len ho treba lepšie spoznať. Ak si niekoho obľúbi, položil by za neho aj život.“ „Počkať, vy všetci sa poznáte?“ spýtala som sa s Liou naraz.

 Ospravedlňujem sa za to, že už dlho nebola žiadna časť.. a že táto časť je úplne divná. Ale v poslednej dobe nemám čas písať :/ Dúfam, že sa vám to aspoň trošku páčilo :)