Zamilovaný 1/4

8

Seokjin pov.

S Namjoonom sme si zobrali bicykel a vy dali si to do školy.  

"Zavolám ti po dokončení hodiny. Pôjdeme spolu na obed." začal Namjoon

"Môžete mi len poslať smsku. Ráno nemám hodinu, ale musím urobiť projekt. Možno by som bol so svojim učiteľom."

"Robíš projekt až neskoro večer?"

"Chcel som učiť plávanie, ale nemyslím si, že budem mať čas."

"Je dobré, že nemôžete ísť. Už ste dospelí. Mali by ste sa zamerať na štúdium."

"Prestaň mi prednášať. Mal by si si najprv povedať a mali by ste ísť na hodinu lebo prídete neskoro."

"Potom sa vráť bezpečne a buď opatrný. Je tu veľa áut."

"Fajn. Mali by ste už ísť do triedy."

"Ty choď prvý."

"Ako môžem odísť prvý? Som tu aby som ťa poslal do triedy."

"Dobre. Potom idem."

Namjoon pov. 

Už som skončil s hodinou a tak som sa vybral domov. Ako som išiel po schodoch tak mi začal vibrovať mobil. Vytiahol som mobil z vrecka a roztvoril som ho. Prišiel mi príspevok od Jina a tak som si ho prečítal.

Kto povedal, že spolu budeme jesť obed. Myslím, že budem musieť hladovať až do večera. Len počkajte!!!

Hneď ako som si to prečítal tak som sa nad tým musel usmiať.

"Mal by som povedať, že je roztomilý? Alebo by som na neho mal nadávať, že nebude jesť obed? Alebo by som sa mal začať cítiť vinný?" hovoril som si pre seba a pokračoval som v chôdzi

Keď som sa zložil doma tak som sa rozhodol, že Jinovi pôjdem kúpiť jedlo. V obchode som kúpil jeho obľúbené jedlo a vydal som si to za ním do miestnosti, kde boli pinpongy. Jin sedel na pinpongu a tváril sa, že tu nie som, ale nebol tu sám boli tu jeho kamaráti Hoseok, Jimin a Yoongi.

"Môžete sa na mňa hnevať, ale mohol by si aspoň predtým jesť? Jin!" chytil som Jinovu ruku lebo si ňou utieral čelo od potu "Prestaň budeš celý spotený." zobral som šatku, ktorú som mal vo vrecku a začal som mu utierať pot s tváre

"Príliš blízko." ozval sa Jin

"Chcem byť bližšie ako to."

Odkašlal si Yoongi "Prepáčte chlapci. Myslím, že moja alergia pôsobí." a začal hrať divadelné divadlo tak, že skoro padol na zem keby ho Hoseok nechytil

"Aký je tvoj príznak?" opýtal sa Hoseok Yoongiho zatiaľ čo mu pomohol na nohy

"No, normálna farba je modrá však?" začal Yoongi

"Áno." odpovedal mu Hoseok a Jimin sa nad tou to situáciou iba smial

"Teraz však vidím, že sa farba zmenila na ružovú. Myslím si, že čoskoro zomriem?" pokračoval Yoongi

"Samozrejme. Určite zomrieš." pridal sa naštvaný Jin

"Ukľudni sa." povedal už sediaci Yoongi vedľa Jimina

"Ak sa hanbíš tak neubližuj svojim kamarátom." pridal sa konečne Jimin

"Nie som plachý." pokračoval Jin, ale už kľudnejší a trošku červený

"Fňukal si tu, keď Namjoon sa neobjavil." pokračoval Jimin "Keď už konečne prišiel tak sa stále sťažuješ. Čo chceš vlastne?"

"Červenáte sa."

"Knedle ... pre mňa, však?" pokračoval naštvaný, ale za to červený Jin

"Chcete aby som vás nakŕmil?"

"Mám ruky nemusíš to robiť."

"Už ty si ma už nakŕmil koláčom. Mal by som ťa nakŕmiť." nabral som knedľu na vidličku a nakŕmil som Jina "Chutí?"

"Nikdy predtým si nejedol knedle?"

"Nehovorím o chuti. Mám na mysli skutočnosť, že vás kŕmim, zlepšuje to chuť?"

"Nie."

"Prestaňte sa hnevať, pretože som zmeškal obed."

"Nie som nahnevaný. Volal som ti, ale ty si nezdvíhal. Myslel som, že sa ti niečo stalo."

"Máte strach?"

"Áno. Bojíš sa o mňa. Nemôžem sa tiež obávať?"

Seokjin pov. 

S Namjoonom sme sa vybrali do mesta, kde boli obchody a reštaurácie.

"Prečo nemáš na sebe okuliare?"

"Aké okuliare?"

"Vaše slnečné okuliare."

"Nosím ich iba, keď jazdím."

"Tak prečo si si ich potom vzal zo sebou?"

"Čo je zle?"

"Nič. Nechcem aby si to tam mal."

"Prečo? Bojíš sa o môj krk? Len ukážem krk a už sa ti to nepáči?"

"Nezaujíma ma tvoj krk. Ale nemyslíš, že to ukazuje príliš veľa?"

"A čo nohavice? Nie je to vôbec krátke, však? Ak si dám dole okuliare tak ti si dáš dlhé nohavice?"

"Kto sa bude pozerať na moje nohy? Pozri na moje ústa. Som muž. Každý si bude myslieť, že mám rád dievčatá."

"Každý si bude myslieť, že mám rád dievčatá."

"Joon! Dáš si dole tie okuliare alebo nie? Kim Namjoon!!!!" začal sa smiať

"Dobre. Dám ich dole. Musíš mi však dovoliť aby som ťa držal za ruku." Namjoon nastvali ruku

"Nemyslíš si, že je to trochu trápne?"

"Myslíš, že je trápne ma držať za ruku?" Joon dal dole ruku, ktorú mal vo vzduchu "Dobre. Potom pôjdem veľmi ďaleko od vás." dal mi do ruky okuliare a vydal sa ďalej a ja som ho iba nechápavo sledoval

"Hej! Joon!" a vydal som sa za ním

Sedeli sme v reštaurácii oproti sebe a jedli jedlo, ktoré sme si objednali. Ale Namjoon sa iba v tom jedle páral tak akoby nebol hladný.

"Mrzutý?"

"Nie."

"Nie si mrzutý, ale chodíš odo mňa."

Som len smutný. Nerozumieš?"

"Joon, daj mi ruku."

Zobral som mobil do ruky, kde som si s aplikácii vybral fotoaparát. Joonovú ruku som chytil do svojej a druhou rukou som to od fotil. Potom som začal písať príspevok na siete a Joon sa na mňa nechápavo pozeral.

"Čo je na tvojom mobile také zaujímavé? Prečo sa na to tak zameriavaš?" 

Neodpovedal som Joonovi a ukázal som mu mobil, že čo som robil. Do príspevku som napísal.

Ak chcete držať moju ruku tak to jednoducho urobte.

Namjoon sa začal usmievať. "Tak roztomilý."

"Komentár?" zvedavo som sa ho spýtal "Dovoľ mi pozrieť sa."

"Nie. Hovorím o tebe."

Začal som sa červenať ako paprika "Len to zjedz."

"Si hanblivý?"

Neodpovedal som a ďalej sme pokračovali v jedlu.