1. kapitola🌌

358 22 1
                                    

Tsukishima:
,,Yamaguchi? Čo to- nie! Yamaguci!"...zobudil som sa. Lapal som po dychu a hneď som schmatol mobil.,,Yamaguchi?!" ,,Tsukki...je 5 hodin" ,,fuh...j-ja prepáč..." ,,stalo sa niečo?" ,,j-ja len ž-že či si v pohode" ,,ano?" ,,s-super....ehm dobru" ,,dobru". Zhodil som sa na postel. Som strašne v strese...trochu sa mi uľavilo že je v pohode...bol to iba sen...

Yamaguchi:
Čo to malo byť?! Čo to s ním bolo...nikdy mi len tak nezavola a nespýta sa ma či som v pohode...zobral som mobil a zavolal som mu ,,tsuk-" ,,stalo sa niečo?! Mám prísť! Už som na ceste" ,,Tsukki!" ,,j-ja prepáč...ja viem že je 5 hodin ráno ale...chcem ťa vidieť chcem si byť istý že si v poriadku...môžem prísť?" ,,j-jasne idem ti naproti" ,,nie ostaň doma! Ja to zvládnem" ,,fajn~ buden ťa čakať". Usmial som sa a zavesil som. Tsukki odo mňa býva necelých 15 minút takže tu bude zachvilku. Neviem ako ale vysvetlým mamke že ku mne prišiel o 5 ráno...problém môjho budúceho ja. Ležal som na posteli a čakal som...

Tsukki:
Keď mi zavolal Yamaguchi zlakol som sa ale bolo to v pohode...už som na ceste k nemu. Napísal som mu nech mi príde otvoriť. ,,Ahoj Tsuk-" objal som ho. ,,Ja viem že je neskoro ale...ale.." ,,poď dnu". Išli sme do jeho izby. Zatvoril dvere a ja som si sadol na postel. ,,Tsukki čo sa stalo?" ,,nerob si starosti l-len som sa chcel uistiť že si v pohode" ,,aha..." Yamaguchi sa usmial a lahol si na postel. Lahol som si k nemu ,,dobrú noc Tsukki" ,,dobrú". On už zaspal? Tak skoro? Začalo už pomaly svitať. Je taký zlatý. Nežne som ho začal hladkať po jeho jemných vlasoch. Ráno máme tréning mal by som ísť spať...nežne som ho pobozkal do vlazov ,,milujem ťa" pošepkal som mu do ucha. Položil som si okuliare na stolík vedľa postele a išiel som spať.

Ráno~

Tsukki:
Ráno ma zobudil budík. Vypol som ho. ,,Vstávame~" ,,hmmm" ,,zmeškáme tréning Yamaguchi" pomaly otvoril oči. Postavil som sa a išiel som sa obliecť. ,,mohol by som-" ,,TSUKKI!" ,,j-ja prepáč" ,,nevadí~" ,,kto ti to urobil..." ,,Toto to je nič". Mal na chrbte modrinu. Určite to bola tá skupinka z našej triedy vždy keď tam niesom začnú Yamaguchimu robiť zle...nevedel so že to zašlo až takto ďaleko ,,boli to oni?!" ,,Tsukki čo je to z tebou!" ,,j-ja nič..." ,,ideme?". Zobrali sme si veci a išli sme. Po ceste sme boli ticho. Asi som ho  mrzí tá hádka. Nehádame sa často ale ak už tak si to vždy vyčíta. ,,Tsukki?" ,,áno ak ide o tú hádku z rána tak-" ,,nie...smiem ťa objať?" trochu som stuhol...moc sa neobímame...,,jasn-" hodil sa na mňa...jeho telo je strašne teplé...príjemné     neviem čo to robím...pozrel sa na mňa ,,prepáč Tsukki" pobozkal ma...

Yamaguchi:
Čo to do mňa vošlo pobozkal som ho?!
,,prep-páč T-Tsuki j-ja" ,,to je v pohode...ideme?" usmial som sa na neho a pokračovali sme. Keď už sme boli v telocvični išli sme sa rovno prezliecť. Keď som si dával dole tričko trochu som zpiskol od bolesti ,,Yamaguci si v pohode? Stal-" ,,to tá modrina som v pohode" ,,pomôžem ti?" ,,áno prosím" dal mi dole tričko a nežne ma pobozkal na chrbát. Keď sme vyšli o niečom sa tam bavili ,,o čom sa bavíte?" ,,budeme hrať priateľský zápas s Nekomou!" vrieskal Hinata. ,,veď klud" povedal Tsukki a prišiel bližšie ku mne...,,a kedy ho budeme hrať?" spýtal som sa Hinaty ,,o týždeň" ,,tak by sme maly začať trénovať!" skríkol Daichi. ,,Na začiatok sa rozbehajte a potom rozcvičte potom budeme robiť to čo vždy okej?" ,,Áno!" skríkli sme.

Time skip~ po tréningu

Už sme sa lúčili a išli sme domov. ,,Yamaguchi prepáč za to ráno....a za to v šatni" ,,nie to ja sa musím ospravedlniť za tú pusu..." ,,mne to nevadilo" už sme boli pred jeho domom ,,Tsukki!" ,,ano?" ,,nechcel by si ešte ostať?" ,,jasné len si idem zobrať čisté veci...počkáš tu alebo?" ,,počkám tu". Čakal som na neho keď v tom som započul smiech...,,ale ale ale....kde máš toho tvojho okuliarnateho kamaráta?" ,.j-ja prosím o-odíďte!" ,,nie" ,,j-ja nechcem problémy" ,,hahaha vydíte ho!" už my išiel jednu vraziť ,,hej ty zasran jeden!" Tsukki na neho vyštartoval a chytil ho za tričko ,,ak sa ho ešte raz dotkneš alebo len pozrieš tak si mŕtvy rozumieš?!" hneď ako ho pustil odišli lepšie povedané utiekli. ,,ideme?" spýtal sa Tsukki. Po ceste sme sa zase o ničom nerozprávali len sme išli. Keď sme boli už u mňa sadli sme si na postel. ,,už sa teším na zápas" ,,vážne?" ,,áno ty nie Tsukki" ,.idk"

Time skip~ deň pred zápasom- na trébingu:

,,zajtra to vyhráme!" kričal Hinata akoto že má tak veľa energie ,,takže sa poriadne vyspite žiadne ponocvanie a zajtra ráno pred zápasom sa tu ešte stretneme" ,,áno trenér" ,.tak sa majte" konečne sme už odchádzali tento tréning bol nekonečný. Rozlúčili sme sa a išli sme s Tsukkim domov. Po ceste sme sa rozprávali o zajtrajšom zápase...a o našich pozíciach...som zase na 'lavičke' narozdiel od Tsukkiho ktorí bude hrať...už som si zvykol. Rozlúčili sme sa a ja som išiel domov. Po ceste mi bolo trochu divne ale asi to je z únavy. Keď som prišie xomov vyzul som sa a išiel som do izby zvalil som sa na postel a zaspal som.

Ráno~

Tsukki:
Ráno som vstal obliekol som sa a išiel som po Yamaguchiho. Volal som mu ale nedvíhal mal som obavy. ,,kde zi toľko!" ,,prepáč Tsukki nestíhal som" vyrazili sme. Po ceste som si všimol že s ním niečo je..je vyblednutý...je to stresom?...asi áno keď už sme boli pred telocvičnou zastavil ma ,,na zlepšenie nálady" pobozkal ma a usmial sa...ten jeho úsmev milujem...no s týmto nieje niečo v poriadku. Vstúpili sme do telocvični všeci sa tam rozcvičovali. Išli sme si odložiť veci so šatne a pridali sme sa k nim. Už sme sa išli zoradiť ,,Na dobrý zápas!!!" všetci sme zakričali a išli sme hrať....avšak moje oči išli stále iba na Yamahuchiho...niečo nieje v poriadku...ale musím sa sústrediť na hru...máme bod! Počuť iba krik nášho tímu ako sa tešia...otočil som sa na Yamaguchiho a vidím len ako padá na zem.....

-the end ak chcete pokračvanietak napište si a bum bac💜

Jeho úsmev Where stories live. Discover now