Jeho úsmev

2. kapitola

Tsukishima:

Čo sa to deje?! Stojím na ihrisku...všeci sa rozbehli k nemu...ale ja tu len stojím. Počujem tlkot vlastného srdca. Rozbehol som sa k nemu. Kým som tam dobehol bola tam Yachi a držala ho v náručí. Prečo tam bola ona?! Ja viem že je to naša manažérka ale...čo ak je aj niečo viac pre neho. Nie?! Yamaguchi sa začal preberať a Yachi ho...pobozkala. Otočil som sa (chrbtom k nim) a začal som plakať. ,,Tsukki!" Yamaguchi ma zo zadu objal ja som ho odstrčil ,,Tsukki čo sa stal-" ,,vy spolu chodíte!?" ,,nie" povedal mi...no ja som mu neveril. Keď som sa otočil už za mnou nebol. Sedel na lavičke pri trénerovy. Zápas pokračoval. Ale ja som myslel na tú pusu z rána prečo by mi klamal o Yachi? Ak spolu chodia tak fajn je mi to jedno ale prečo ma potom ráno pobozkal. Yachi sa na neho stále usmievala a on na ňu ale...jeho úsmev patrí len mne...

Yamaguchi:

Celý zápas sedím na lavičke...super aspoň mám super výhlad na zápas...ktorý prehrávame. Ale niečo tu nesedí...Yachi a Tsukishima sa na mňa celý čas pozerajú. Vždy sa na nich usmejem Yachi sa vždy usmeje späť ale Tsukki len odvráti zrak. Je na mňa nahnevaný...starý Tsukki je späť.

Time skip po zápase~

Yamaguchi:

Všetci sme sa išli prezliecť. V šatni bolo ticho lebo boli všetci unavený zo zápasu. Keď som odchádzal ma Tanaka zastavil ,,takže ty a Yachi spolu chodíte?" ja som vedel že to muselo prísť ,,nie" povedal som a vyšiel som zo šatne. V hlave som si tento rozhovor prehrával...čo ak si Yachi myslí že spolu no...chodíme.
Musím sa s ňou porozprávať. ,,Yamaguchi!" otočil som sa a Yachi na mňa skočila hodila sa mi okolo krku ,,som rada že si v pohode". Nevedel som čo robiť objať ju späť alebo odstrčiť. Dúfam že ma neuvidí Tsukki nechcem aby si myslel že sme spolu...kurva koho som spomenul...Tsukki sa na nás pozrel...chvýlku tam stál pozeral sa mi do očí a potom sa len otočil a odišiel.
Odstrčil som Yachi a utekal som za ním.

Tsukishima:

Keď som vychádzal zo šatne vydel som Yamaguchiho a Yachi...mal som chuť tam ísť a niečo jej povedať ale...nešiel som...len som sa na neho pozeral a po chvýli som odišiel. Kráčal som domov a zastal som. Počul som ako na mňa niekto kričí. Bol to Yamaguchi. ,,Yamaguchi čo tu ro-" skočil na mňa a zvalil nás na zem. ,,ehm...prepáč Tsukki" usmial sa na mňa a postavil sa. Postavil som sa.
.,Tsukki ja viem že si na mňa nahnevaný ale...prosím nebu-" ,,niesom" povedal som

- to bude koniec na dnes...možno
Dúfam že sa vám to páčilo a bum bac😸