"Povedali, že černochov nehrajú a to mi zlomilo srdce, ale zároveň som si povedal, že by som s tým mal niečo urobiť. Nemám rád, keď ma ľudia ignorujú. Najprv povedali že Billie Jean nebudú hrať, ale keď ju konečne zahrali, začali lámať rekordy a prosili o čokoľvek, čo im môžeme poskytnúť. Potom prišiel Prince a dvere sa otvorili i pre iných umelcov. Mnohokrát za mnou prišli a hovorili: „Michael, keby si tu nebol ty, nebola by tu MTV.” Vtedy to ale nepočuli a nevedeli. Ja chcem veriť tomu, že to nebola zlomyseľnosť. Veľa nad tým premýšľam. Som pyšný na to, že som pomohol otvoriť rôzne dvere. Všetky tie Turné, cestovanie po svete - vidíte, aký vplyv hudba má. Keď sa rozhliadnete z pódia na štadión, kam až dohliadnete vidíte ľudí. Je to ten najnádhernejší pocit, ale prichádza s bolesťou. Stojí za tým veľa bolesti. Keď ste na vrchole, ľudia sa vás snažia zosadiť, idú po vás. Ale ja sa cítim vďačný za moje úspechy, všetky tie prvé priečky, veľké albumy - som vďačný. Som ten istý človek, ktorý sedel u nás na gauči a počúval otca pískať si na hudbu Raye Charlesa. Moja matka ma budila aj v tri hodiny ráno, aby som videl Jamesa Browna v televízii. Pozeral som a hovoril si, že práve toto chcem robiť."
CZYTASZ
Michael Jackson a jeho výroky
LosoweMyslím, že názov vraví za všetko. Rest in peace, Michael. We love you. And ya know it.