Michael Jackson a jeho výroky

#80

"Keď som prišiel do zákulisia, ľudia sa ku mne hrnuli s gratuláciami. Ja som bol ešte stále sklamaný kvôli tej otočke. Toľko som sa na ňu sústredil a toľko mi záleží za dokonalosti. Pritom som ale v hĺbke duše vedel, že je to jeden z najšťastnejších okamžikov môjho života. Vedel som, že moji bratia mali poprvé príležitosť pozrieť sa na to, čo robím, ako sa vyvíjam. Po mojom vystúpení ma každý z nich objal a pobozkal. To nikdy predtým neurobili – a ja som bol šťastný za nás všetkých. Bolo to báječné, že ma tak vyobjímali. Bol som radosťou bez seba. Aby ste vedeli, my sa objímame stále. Celá naša rodina je taká objímacia, až na otca. Ten jediný to nerobí. Ale my ostatní sa objímame, kedykoľvek sa vidíme. Ale keď ma dnes všetci po rade pobozkali, pripadalo mi to, ako keby mi každý z nich požehnal. Tá nepodarená otočka ma ale stále štvala a prešlo ma to, až keď za mnou v zákulisí prišiel nejaký chlapček, bolo tak desať rokov a mal na sebe sviatočné šaty. Pozrel sa na mňa s iskričkami v očiach, stál ako skamenený a povedal: Človeče, kto ťa naučil takto tancovať? Usmial som sa a povedal: Boh... a tiež veľa nacvičovania. Chlapec na mňa pozeral s posvätnou úctou. Išiel som preč a po prvé za celý večer som mal naozaj dobrý pocit z toho, čo som ten večer predviedol. Povedal som si, že som musel byť skutočne dobrý, pretože deti sú poctivé."
(o vystúpení na Motown 25, 1983)