book of poetry

Sova

Myslia, že múdra je
Keď sedí na strome
No ona dopraje
Sama sebe neznáme

Rada by spoznala
Krajinu i zasvetla
No keby skúsila,
Celkom by oslepla

Rada by písala
Básne o mesiaci
A potom pýtala
Sa, či je veriaci

Či vidí do neba
Či vidí budúcnosť
Či jej vedieť treba
Key pôjde na večnosť?

Rada by vedela
Či ona múdra je
A nie len videla
Kto jej čo dopraje

Vravia, že jej múdrosť
Drieme pod perami
Robia to pre radosť
Či kŕmia ju zradami?

Zletela z konára
Chcela si lepší nájsť
Hlbšie sa ponára
A hlbšie musí zájsť

Aká je hlboká
Studnica múdrosti?
Kto strelil ju do boka?
Už padá v bolesti

Počula a počúvla
Všetko čo vraveli
Možno keby cúvla
Inak by sa správali

A už je na zemi
Ten symbol múdrosti
Úplne je nemý
A place v bolesti

Letela do noci
Chcela sa ukázať
Už jej niet pomoci
Život jej chcú si vziať

Múdrosti odliať si
Z takého hlupáka
Čo stále myslí si
Že ona je taká

Tak nech si zoberú
Nech nájdu pravdu
Nech si na večeru
Vyvrátia krivdu

Vravia, že múdra je
No robí vrúbky
Stále len chybuje
Už vedia celé Vrútky

Vedia i Poprade
I Banská Bystrica
Vedia v mestskej rade
Jak hlboká je Studnica

Studnica múdrosti
Z ktorej si načrela
Iba tak z hlúposti
Tam do nej nazrela

Zistila, zistila,
že bola hlúpa
Mnohé nevedela
Ani v čom sa kúpa

Zistila kam že jej
Vedomosť siaha
Tak niekto pomôž jej
Keď nemá blaha

Vravia, že múdra je
A teraz zistila
Že ona len si praje
Aby taká bola