Cítim, že steny sa k sebe blížia
A všetky stropy tak rýchlo sa znížia
Klesajú ku mne, tlačia ma dolu
Chcú mi povedať, že mám smolu?Hlasy si šepkajú v mojej hlave
A ja mám pocit, že blížim sa k láve
Vo vnútri horím, zvonka som chladná
Musia si myslieť, že som vadnáMusia si šepkať, všetci okolo
Či vôbec zvládnem ďalšie také kolo
Či sa môžem postaviť na vlastné nohy
Alebo urobím to, čo predo mnou mnohí?Cítim, že padám, aj keď stojím
Ani sama neviem, čoho sa bojím
Mohla by som skúsiť niečo iné
No ja nie som z tých, čo sa hrabú v hlineChytám sa šnúrky od topánok
Keď každú noc prichádzam o spánok
Chcem si byť istá, tým čo sa stane
No aj tak stále vidím rozmazane
YOU ARE READING
book of poetry
PoetryKeby nebo malo deti, volalo by ich hviezdy Keby moje básne boli moje deti, volala by som ich rovnako