Borrow My Sorrow [Soukoku]

III.

,,Á, Chuuya-kun. Som rád že si nakoniec prišiel"

,,Čo potrebujete boss?"

Nepotreboval som sa s ním vykecávať. Nech len povie čo po mne chce a ja môžem byť zase na chvíľu sám. Teda, ak to nebude potrebovať hneď.

,,Potrebujem od teba aby si išiel na jednu misiu. Pre dnes môžeš ísť domov a pripraviť sa. Zajtra o 5-tej ráno ťa tu čakám"

,,Ešte niečo boss?"

,,Nie, to je všetko. Ak máš hotové papiere môžeš ísť"

Nepotreboval som počuť nič iné aby som sa zvrtol na podpätku a odišiel som späť do kancelárie pre kľúče od motorky aby som mohol vypadnúť. Síce väčšinu papierov nemám ale tom nikto vedieť nemusí.

Doma som sa rozhodol upratať po tom ako som videl ten bordel čo som stihol vytvoriť za pol roka čo sa len ožieram aby som zabudol na to že som sa zamiloval do toho zrádcu.

Ani som sa nenazdal a už boli dve ráno. Ale aspoň je tu už konečne poriadok. Zhodil som zo seba oblečenie a zaspal aspoň na necelé tri hodiny.

,,Chuuya-kun, mal si rušnú noc?"

Na bossovu otázku som neodpovedal a ďalej čítal správu o organizácii ktorú mám zneškodniť.

,,Boss, prečo tu není uvedené meno tej organizácie?"

,,Žiadne, nemajú. Sú nová organizácia ale už mi lezú na pieskovisko takže ich potrebujem odstrániť"

,,Rozumiem boss, postarám sa o to"

Nasadil som si späť na hlavu klobúk a odišiel. Dorazil som do starého skladu kde sa daná organizácia mala nachádzať. Z vonku to vyzeralo opustene. Čo taktiež čakať od budovy uprostred lesa. Z vnútra to vyzeralo o trochu lepšie, aspoň som si bol istý že som na správnom mieste. Ale nikoho nikde.

Keď som prešiel úplne celé prízemie, odobral som sa po schodoch na prvé poschodie ktoré vyzeralo podobne ako prízemie. Na dlážke pohodené ihly s plastovými sáčkami, sem tam použitý kondóm, niake potrhané oblečenie.

Podľa tohto opisu to znelo ako úplne normálne opustené miesto niekde na kraji mesta. Čo ma ale usvedčilo že som správne, boli nové pohovky a postele ktoré sa nachádzali v skoro každej miestnosti. A taktiež tam mali koberec. Všade.

,,Mohli by ho aspoň raz za čas umyť od toho všetkého humusu..."

Na druhom poschodí bolo opäť pusto. Našiel som schodisko, ktoré bolo ale trochu iné než to predchodzie. Išlo sa do neho dvermi a bolo ohraničené stenami. ( prosím neukamenujte ma za moje debilné vysvetľovanie 🙏)

Najprv som dal len ucho na dvere či niečo nezapočujem. Mohol som odhadnúť že sú tam najmenej traja ktorý rozprávali nahlas. Jeden ešte určite teenager, pretože mu akurát preskakoval hlas. Potichu som otvoril dvere a na moje prekvapenie schody viedli k ďalším dverám. Potichu som povzdychol a opatrne vyšľapal zopár schodov.

Gomen🙏 Úprimne som aj zabudla že niečo takéto píšem 😅 Postupom času sa zo mňa stal skôr Chuuya simp, takže úprimne som nie som vžitá do tohto príbehu a shipu.... Ak by niekto chcel, nemám problém to dokončiť, ale i ja sama som dostala menší glow-up, so I'm thinking about character x reader🤔❤️

Vicky