🌻V•L•Č•I•E D•I•E•V•Č•A🌻

3. Kapitola

Po prestávke

Konečne sme vyšli z jedálne. Stále som mala v hlave skupiny báb ktoré sa smiali. Je možné že sa smiali na mne? „ Teraz máme... Prírodopis.“ Karenin hlas ma vytrhol z myšlienok. Skupinu báb už nejdem riešiť. „ Ray prisadneš si ku mne?“ „ jasné že áno“ Hneď som vyhŕkla. Logicky nesadnem si k niekomu koho nepoznám. Učebňa prirodopisu je hneď oproti jedálni. Prišli sme do triedy. Boli sme tu prvé. Takže sme si mohli zabrať hocijakú lavicu. O pár minút nám zazvonilo na hodinu. „ Hej Karen kam pôjdeš po škole?" Po tejto otázke nastalo ticho. Karen ma nevnímala. Otázku som jej položila ešte raz. Žiadna odpoveď. Myslela som si že to robí naschvál. V tom som si všimla že niekomu píše. „Komu tam píšeš?“ povedala som s úškrnom. „No...ehm, to-to je kamarát.” povedala s nervozitou v hlase. „jasne...” povedala som najviac isto ako sa to len dalo. Viem že mi klame, pretože si nepíše len tak s niekým. Nechala som to tak. Prišiel učiteľ a začal čosi písať na tabuľu. „Hej ty si tá nová že?” niekto do mňa štuchol.
Bol to nejaký chalan. „A-ano.” Prvý človek z tejto školy ktorý sa ma niečo opýtal. Karen ma buchla do ramena. „S ním sa nerozprávaj” Nechápavo som sa na ňu pozrela. „ Prečo?” Pozrela sa na mňa s vážnym pohľadom. „ je to Daniel, je to triedny pardón školný retard.” „Aha?” Nepripadal mi že je retard. Vyzeral byť v pohode. Karen zase do mňa buchla teraz o trochu silnejšie. Otočila som sa, učiteľ sa díval presne na mňa bodavým pohľadom. Radšej som sa otočila a dávala pozor.

Po hodine

S Karen som sa rozhodla ísť do šatne. Bola telesná a do šatne sme prišli zase ako prvé. Asi tak po 15 minútach prišli aj ostatné baby. Karen pri ich vstupe prevrátila oči a pozrela sa na mňa. „ Kam ideš po škole?” Ako vážne?? Opýtala sa ma tú istú otázku ako ja predtým. „ Asi domov, prečo?” „Len tak...” povedala bez emócií. „ Ak chceš môžeš ísť so mnou.” „Nie len by som otravovala...” zamrmlala si po pod nos. „Ak chceš môžeme ísť na cookies zmrzlinu.” „Ty si to pamätáš?” povedala celkovo prekvapene. „ Jasné že hej to sa nedá zabudnúť.” na konci som sa pousmiala. Karen mi úsmev opätovala. O 15 minút zazvonilo na koniec vyučovania (btw viem že mali málo hodín) S Karen sme vyšli zo školy s cieľom ísť na zmrzlinu. Keďže som tu nová a neviem kde čo je a nikoho nepoznám, tak nás viedla Karen. Po pár minútach sme sa dostali na námestie. Bolo veľmi pekné, všade boli stromi, boli tu aj malé obchody a bolo ich tu dosť, 3 cukrárne, 2 veľkopotravín a zopar obchodov s oblečením. Na tak malé mesto to bolo veľa. V strede námestia bola aj fontána a hneď vedľa zmrzlináreň. Karen ma schmatla za ruku a odvliekla dovnútra. Keď sme boli vnútri Karen na pustila a bežala k predavačovi. Po pár sekundách som pribehla aj ja. „ Čo si dáte?” povedal s úsmevom na konci. „3x Cookies” rýchlo vyhŕkla Karen. Predavač jej dal 3x cookies do veľkého kornútka. Karen si ju rýchlo schmatla a poďakovala. Ja som si vypýtala 2x vanilkovú. Predavač mi ju s úsmevom podal. „ Bude to....3,90€” Vytiahla som z vačku peniaze a zaplatila. S úsmevom a so zmrzlinou v ruke som prišla za Karen. Sedela na okraji fontány a čakala na mňa „ No konečne.” Povedala s posledným kopčekom v ruke. Postavila sa a išli sme smerom ku mne domov. Cestou mi Karen hovorila niečo o meste a škole. Povedala mi aj kde býva. Najlepšie na tom bolo že sme susedky.

Ahojte ospravedlňujem sa za aktivitu ohľadne príbehu ale teraz nemám moc času. Škola, rodina a iné dôvody. Budem sa snažiť byť viac aktívna ale nesľubujem nič. Tak dúfam že sa vám táto kapitola páčila ✨.