🌻V•L•Č•I•E D•I•E•V•Č•A🌻

2. Kapitola

Nemôžem uveriť že to je ona. Už by to bolo pomaly 10 rokov čo sme sa nevideli. A zrazu, stojí tam a rozpráva sa s nejakou babou. Nevedela som či mám niečo povedať a tak som sa pomaly premiestnila okolo nej až do triedy. Moja nová trieda bola na 2. poschodí. S pohľadom na zem som išla po schodoch. Konečne som prešla posledný schod. Teraz som musela hľadať triedu. Chodba sa rozvetvovala na pravú a ľavú stranu. Rozhodla som sa vziať to pravou stranou. A našťastie to bolo správne rozhodnutie. Asi po 3 minútach chodenia po dlhej chodbe som sa dostala pred svoju triedu. A je to tu. Nové mesto, nová škola, nový ľudia. Smelo som vkročila do triedy. Všetky oči spočinuli na mne. Snažila som sa to ignorovať, ale nieje to vôbec ľahké. Sadla som si na voľné miesto. Chvála bohu som sedela sama. Vtom do triedy vletela Karen. Sadla si vedľa mňa. Po krátkej dobe si Karen uvedomila že sedím vedľa.
„ Ahoj ja som-“. „ Karen“ skočila som jej rýchlo do reči. Karen sa na mňa zadívala. „ Ako vieš že sa volám Karen?“ Na chvíľu som zastavila svoje myšlienky. Nevedela som čo jej mám povedať. Bolo to už tak dlho čo sme sa nerozprávali. „ Vieš, ehm...ehm...no ja-“ nevedela som čo jej mám na to povedať. „ Nechaj tak, a ty sa ako voláš?“ a teraz je to tu. Mám povedať svoje meno, buď ma spozná alebo začneme svoje priateľstvo celé od znova. „ Ray, Ray Millerová“ Karen sa na mňa zadívala. Pozerala sa na mňa asi 5 minút. Pousmiala sa o povedala „ Aj ja som mala kamarátku ktorá bola Millerová, ale tá určite už na mňa zabudla“. „ Nezabudla!“ vyhŕkla som. V tom istom momente má Karen objala. Bola som chvíľu v šoku. „ Pomaly 10 rokov čo sme sa nevideli, a zrazu si tu“. V jej hlase bola počuť radosť ale aj smútok. Jej pocity som perfektne chápala, veď predsa bola to ako keby moja sestra. Pustila ma a sadla si. Obidve sme boli nadšené. A tiež som bola rada že tu mám niekoho kto mi rozumie. Prišiel učiteľ, a začal nám dávať príklady z matiky.

Po vyučovaní

Karen sa rozhodla že mi ukáže školu. Bola prestávka a ja som bola strašne hladná pretože som ani neraňajkovala. Vybrali sme sa do jedálne. Zobrali sme si na tacky svoje taniere s jedlom. Sadli sme si k prázdnemu stolu. Karen si sadla oproti mne aby sme sa stále videli. Za sebou som počula chichot. Bola to nejaká skupina báb. Karen mi povedala aby som sa im radšej vyhýbala. Nechápala som prečo. Ale nedalo mi to a otočila som sa smerom na skupinku. Karen ma rýchlo otočila, „ čo to do pekla robíš? povedala som ti aby si sa tam nedívala.“ Jej hlas trochu sprísnel. „ Ray, prosím ťa nerieš ich, budú tu robiť zbytočné scény, najlepšie bude keď ich budeš ignorovať.“ Teraz by som sa najradšej otočila, ale zobrala som si Kareninu vetu do hlavy. Som tu predsa nová a problémy robiť nechcem.

Ahojte.
Dopredu sa ospravedlňujem za dlhé čakanie ale kôli škole som nemala čas. Tak dúfam že sa vám táto kapitola páčila. Dnes alebo zajtra sa pripravte na ďalšiu.
Bola by som rada za nejaký povzbudivý komentík ✨.