Smrteľné tajomstvo 2 [HP FANFICTION]

Epilóg - NOVÝ ZAČIATOK

Denný Prorok, 23.6.1999

SEVERUS SNAPE: IN MEMORIAM MERLINOV RÁD I. STUPŇA?

Ako iste čarodejnícka verejnosť vie, meno Severus Snape v poslednej dobe zaznieva často. Vojnový hrdina, ktorý položil svoj život za iných, ozývalo sa z viacerých strán pri včerajšom záverečnom pojednávaní o očistení mena tohto údajného smrťožrúta, za ktoré posledný rok bojovali viacerí významní čarodejníci vrátane Harryho Pottera.

Severus Snape, polovičný čarodejník, domnelý stúpenec Toho-Koho-Netreba-Menovať, sa stal riaditeľom Rokfortu po smrti Albusa Dumbledora, ktorého údajná vražda bola jedným z obvinení. Snape ho mal zabiť na príkaz Veď-Viete-Koho, no v skutočnosti to bolo na žiadosť samotného Dumbledora.

Na pojednávaní zaznelo množstvo svedeckých výpovedí a obžalovaného napokon zbavili všetkých obvinení. K výsledku nepochybne prispeli aj spomienky samotného Snapea, ktoré daroval Harrymu Potterovi tesne pred svojou smrťou. (Článok o jeho ťažkom životnom údele a tajnej láske k Lily Potterovej ste si mohli prečítať v našom minulotýždňovom čísle.)

Podľa očitých svedkov Snape naposledy vydýchol v Škriekajúcej búde po útoku hada Toho-Koho-Netreba-Menovať, i keď jeho telo bolo po následnom požiari spálené, takže nemohlo byť riadne pochované. Požiar, ktorý nastal v spomínanej budove a dodnes nebol objasnený, v niektorých kruhoch neustále vyvoláva otázky o možnom Snapeovom prežití.

„Severus Snape je mŕtvy! Jeho smrť je pevný a neodškriepiteľný fakt!" vyhlásil nedávno oficiálne zvolený minister mágie Kingsley Shacklebolt. „Želal by som si, aby to bolo inak. Expertíza z miesta a napokon i svedectvo očitých svedkov to potvrdili. Chápem, že špekulácie vždy budú, no pre samotného Snapea bude najlepšie, ak ho už necháme odpočívať v pokoji a budeme naňho spomínať ako na statočného a hrdého muža, ktorého pričinením sme vyhrali vojnu."

„Budeme naňho spomínať ako na statočného a hrdého muža, ktorého pričinením sme vyhrali vojnu," Severus prečítal vetu nahlas, zložil noviny a pozrel na tmavovlasú ženu vedľa seba, ktorá práve kojila ich nenásytného malého syna.

„Z tvojho hlasu zaznieva neoprávnený sarkazmus, Severus," vyhlásila Nira bez toho, aby k nemu zdvihla pohľad. Jemný vietor jej nepatrne rozvial vlasy. Sedeli na verande ich nového domu a v diaľke bolo počuť šumenie oceánu.

„Dokážem si predstaviť, ako kyslo sa musel Shacklebolt tváriť, keď to hovoril!" vykrivil pery v sarkastickom úškrne.

„Kingsley nie je človek, ktorý pláca len tak do vetra. To, čo povedal, myslel určite vážne," namietla. Pozrela mu do očí, nepatrne sa usmiala.

„Zabúdaš, drahá, že sa stal politikom a tím nemôžeš veriť ani nos medzi očami. Navyše, o mojej smrti tiež nehovoril pravdu."

Nira len pokrútila hlavou. Opatrne vytiahla svoju bradavku z malinkých úst Freda Albusa. Ten práve zaspal.

„Neuveriteľné, ako rýchlo dokáže zaspať. To po mne určite nezdedil," vyhlásil pri pohľade do tej malej tváričky. Pohladil ho po čiernych vlasoch, potom objal Niru okolo ramien, pritiahol si ju bližšie k sebe.

Pohodlne sa oňho oprela, privrela oči. „Cíti sa byť v bezpečí," vydýchla potichu.

„Bodaj by sa necítil v bezpečí v tvojom náručí," poznamenal Severus, do vlasov jej vtisol bozk.

Nira sa usmiala. Vedela, že to nepovedal len tak. Každú noc sa k nej sám tisol, či ju aspoň držal za ruku. Neraz sa zobudila na jeho zúfalý výkrik zo sna. Mala to rovnako. Vojna na nich oboch zanechala nezmazateľné stopy, no postupne sa to zlepšovalo, takže mali nádej, že jedného dňa budú žiť normálny, pokojný život.

Ťažko sa našiel človek, ktorý si to zaslúžil viac, než jej manžel. Pobyt v Amerike mu prospieval a i keď musel napokon vyhľadať služby psychoterapeuta, ktorému pravdaže po každom sedení čiastočne upravil pamäť, zrejme by ho jeho bývalí kolegovia nespoznali. Trochu pribral na tých správnych miestach, dlhé neupravené vlasy vymenil za moderný krátky účes a čo mu svedčalo najviac, nechal si narásť dlhšie strnisko. Len tej čiernej sa stále nechcel vzdať, hoci už nenosil svoj typický dlhý plášť, v ktorom vyzeral ako netopier.

„V Anglicku si teraz celebrita," poznamenala, šibalsky sa naňho uškrnula.

„Chvála Merlinovi, posmrtná celebrita. Úplne mi stačí, keď raz za čas čítam tie nezmysly, čo o mne Prorok píše. Zovšadiaľ sa odrazu vynárajú ľudia, ktorí majú k môjmu životu čo povedať. Obzvlášť tí, ktorých som nikdy nevidel," nakrčil obočie.

„Takým sa dobre priživuje na sláve niekoho, kto to nemôže vyvrátiť."

Severus mávol ľahostajne rukou. „O takú slávu beztak nestojím."

„Ja viem."

„Kedy má prísť John a Margaret na tú večeru?" spýtal sa po chvíli.

„O šiestej."

Napokon vysvitlo, že jej pestúni na ňu nezabudli, ako jej Albus v tom krátkom liste tvrdil. Rozhodli sa len, z im neznámeho dôvodu, svoj pobyt v Japonsku predĺžiť.

„To aby sme sa pustili do prípravy," vyhlásil Severus odrazu, postavil sa. „Daj mi ho, odnesiem ho do postele."

Opatrne z Nirinho náručia zdvihol syna, privinul si ho k hrudi. Malá ručička zašmátrala pred sebou, malé prstíky sa zovreli okolo jedného čierneho gombíka jeho vesty, no nezobudil sa. Severus sa jemne usmial, pobozkal dieťa na čelo a následne s ním vošiel do domu.

Nira ho sprevádzala pohľadom, usmievala sa. Konečne bola dokonale šťastná.

-KONIEC-

pozn. autorky:

Prvé náčrty Smrteľného tajomstva sa v mojom PC objavili už okolo roku 2008. Dlhší čas potom spokojne odpočívali v pomyselnom šuflíku. Vďakabohu, lebo keď som ich po pár rokoch vytiahla s úmyslom dať tomuto dielu opäť šancu, mala som v rukách zhruba desať kapitol o Mary Sue. Nebyť wattpadu a čitateľov, ktorí ma svojimi hviezdičkami a komentármi nútili pokračovať, nikdy z toho nevznikne príbeh v dvoch častiach obsahujúci cca 199 000 slov. Kedysi pre mňa absolútne nepredstaviteľné číslo. Preto moja veľká vďaka patrí práve vám všetkým, čo ste mu dali šancu, hviezdičkovali, komentovali a spolu so mnou sa napokon dostali až k jeho sladkému koncu :). Ďakujem.

Pokiaľ vás moja tvorba a štýl zaujali, možno dáte šancu aj novému príbehu zo sveta HP s názvom Speed Dating, ktorý momentálne vzniká. Budem rada, ak mi ho svojou podporou opäť pomôžete dokončiť.

Memory