Smrteľné tajomstvo 2 [HP FANFICTION]

Kap. 26 - ROZLÚČKA

Pukot ohňa a vôňa dreva, to si uvedomila ako prvé. Celé telo mala stuhnuté, akýkoľvek pokus o pohyb sa prihlásil nepríjemnou bolesťou v pravom ramene, ktorá sa s nastupujúcim vedomím zhoršovala. Potichu zaúpela.

Vŕzganie stoličky a následný zvuk krokov narušili ticho. Otvorili sa dvere, vzápätí zavreli. Chcela niečo povedať, no pery mala meravé, akoby ich roky nepoužívala, v ľavej lícnej kosti jej bolestivo zašklbalo. Otvorila oči, párkrát zažmurkala.

Všetko bolo tmavé a rozmazané. Zvuk otvárajúcich sa dverí a tiché kroky jej prezradili, že opäť nie je sama. K lôžku, na ktorom ležala, pristúpili dve postavy. Jedna vysoká, mohutná trochu zaostala, druhá útlejšia a nižšia sa k nej pomaly naklonila. Niekto jej opatrne rozovrel viečka a ona rozoznala Augustovu vážnu tvár. Chvíľu jej skúmavo hľadel do očí, potom sa dotkol ľavej polovice jej tváre. Zabolelo to, no rozhodne nie tak, ako keď ju chytil za pravé rameno.

„AU!" zvrieskla, na viac sa nezmohla.

„Aspoň, že si ju cíti," povedal Augustus potichu smerom k postave za svojím chrbtom. Znovu sa k nej naklonil. „Nira? Počuješ ma?" spýtal sa, z hlasu mu jasne zaznievali obavy.

Isteže ho počula. Pokúsila sa prikývnuť, no liečiteľ u nej zrejme nezaznamenal žiadnu odozvu, lebo ju odrazu potľapkal po pravom líci. „Nira?" zvolal o čosi hlasnejšie.

„Pre Merlina, Augustus," konečne našla svoj hlas. Znel hrozne chrapľavo. „Nekrič tak!"

Postava za Augustom úľavne vydýchla.

„Dám ti niečo proti bolesti," oznámil potichu, následne sladkastá tekutina stiekla dolu jej krkom.

Všetko odrazu začalo mať jasnejšie obrysy. Bolesť v ramene povoľovala, zrak sa jej vyjasňoval, začala si uvedomovať svoje končatiny i to, že leží v mäkkej posteli. Liečiteľova tvár nad ňou pôsobila znepokojene, narovnal sa a ona konečne uvidela postavu stojacu za ním. Kingsleyho výraz bol vážny, no prakticky nečitateľný. Opätoval jej pohľad, keď mu pozrela do očí, trochu sa zamračil.

„Mám tu aj bezosný spánok, musíš ešte veľa odpočívať," pokračoval. Odzátkoval elixír s fialovou tekutinou.

„Ja jej ho dám," Kings mu položil ruku na rameno. „Pred tým sa s ňou musím porozprávať."

Liečiteľ zaváhal, ale Kingsov nekompromisný tón ho zjavne odradil od akýchkoľvek protestov. Prikývol. Venoval Nire jeden ospravedlňujúci pohľad, flakón zazátkoval a podal mu ho. Následne vyšiel z miestnosti, potichu za sebou zavrel dvere.

Nira s Kingsom osamela. Bolesť už bola znesiteľná, myseľ sa jej vyjasnila a ona si začala vybavovať udalosti, ktoré tomuto predchádzali. Pod jeho upreným pohľadom zahanbene sklopila zrak.

Pristúpil bližšie, pomaly položil flakón na nočný stolík, mávol prútikom a stolička z neďalekého rohu doplachtila k posteli. Posadil sa. „Ako sa cítiš?" spýtal sa svojím hlbokým pokojným hlasom.

Celú pravú ruku mala v hrubom obväze. Pokúsila sa pohnúť prstami, ktoré jej z neho trčali. Ostrá bolesť znovu preletela jej ramenom. Opatrne si siahla na ľavé líce, aj to ju zabolelo. Kingsley ju neprestával pozorovať. Vedela, že sa na ňu hnevá, no i tak v jeho očiach rozoznala obavy a starosť.

„Akoby sa cezo mňa prehnalo stádo kentaurov," odvetila stále trochu chrapľavým hlasom. „Ako dlho som bola mimo?"

„Tri dni."

„Čo Victor?" šepla vzápätí, aj keď sa odpovede desila. Pamätala si ako ho premenila na handrovú bábiku, i to ako sa ho pokúsila premeniť späť. Netušila však, či sa jej to podarilo.