Bol som

1

V noci farby ukázala si mi svet opustených.Keď spomienky čo s dňom sa lúčia, nedajú dušiam spať.

Spoveď ušlých dní, zhasne aj nádej poslednú. Oddeľ tieň od tela, temno vstúp do mňa.

Ruky spútané samotou, zo srdca opadáva sval.Keď obzriem sa, všetko krásne bolo, no bol to len klam.

Tešiť neviem sa z dní, úzkosť v tebe drieme.Zostať človekom, už naďalej možné nie je.

Nočné stvory strachom svoje telá živia, pýtajú sa von.Chystajú sa po kúsku roztrhať môj prázdny lásky dom.

Som tu kde sny neexistujú, pokoj mení sa v prach. Priepasť bez dna vo večnosti ničoho, jasný citu vrah.

Úlomky úzkosti a pozostatky ľudskosti už necítim.Už vo mne nie si.

V krajine tieňov derú sa z hmly. Sľuby ušité horúcou ihlou.Fasáda, úsmev opadáva, trápením zjazvenú ukazujem svoju pravú tvár.

To som ja.